Pre mnohých Európanov je elektrické vozidlo cenovo stále nedostupné. Osobné auto na benzínový pohon sa v priemere predáva za približne 28-tisíc eur, elektromobil stojí dvakrát viac. Napriek tomu predaj elektrických vozidiel neustále rýchlo rastie, pripomína The Economist. Podľa Európskeho združenia výrobcov automobilov (ACEA) bolo v Európskej únii (EÚ) v minulom roku registrovaných 12,1 percenta áut s plne batériovým pohonom, v porovnaní s 9,1 percenta v roku 2021 a len 1,9 percenta v roku 2019.
Širšia kategória, ktorou sú alternatívne poháňané vozidlá, resp. hybridné autá, tvorila v poslednom štvrťroku 2022 viac ako polovicu automobilového trhu EÚ s 1,3 milióna registrovaných kusov. Bolo to prvýkrát, čo hybridy prekonali autá so spaľovacím motorom.
„EÚ je globálnym lídrom v zavádzaní elektromobility,“ uviedla v novembri minulého roka americká konzultačná firma McKinsey. Členské štáty Únie zastrešujú viac ako štvrtinu svetovej produkcie elektromobilov a zároveň sú významnými dovozcami. Výrobcovia automobilov a spotrebitelia by mohli vytvoriť globálne významný ekosystém, ktorý prinesie nové pracovné miesta a urýchliť pokrok v oblasti klímy, uvádza správa McKinsey.
Najväčším kameňom úrazu Európy je však nabíjacia infraštruktúra, ktorá nedrží krok s predajom vozidiel. Podľa ACEA predaj elektromobilov rástol v rokoch 2016 až 2022 takmer trikrát rýchlejšie ako počet nabíjacích miest. Na to, aby sa elektrické vozidlá plne podieľali na ambicióznom cieli EÚ v oblasti uhlíkovej neutrality do roku 2050, bude treba v najbližšej budúcnosti zvýšiť počet verejných nabíjacích staníc zo súčasných približne 300-tisíc na najmenej 3,4 milióna a do roku 2030 až na 6,8 milióna. Do roku 2030 je potrebné nainštalovať až 14-tisíc verejných nabíjacích staníc týždenne, hovorí ACEA. V súčasnosti pribúdajú len dve tisícky za týždeň.
Sever proti juhu
Európa je značne rozdielna. Elektrické autá majú oveľa vyšší podiel na trhu v krajinách severnej a západnej Európy, kde sú priemerné príjmy po zdanení 32-tisíc ročne. V južnej a východnej Európe je to menej ako polovička, aj elektrických vozidiel je tam menej. Ceny elektromobilov však klesajú rýchlejšie, než sa predpokladalo. „Do roku 2025 alebo 2026 bude väčšina výrobcov automobilov schopná vyrábať autá na benzínový pohon a elektromobily za rovnakú cenu,“ predpovedá Daniel Röska z Bernstein Research.
Nabíjacia infraštruktúra však pravdepodobne zostane problematickým bodom aj naďalej. V marci Európska komisia oznámila zmenu legislatívy. Stanovuje ciele pre dobíjanie elektromobilov a tankovanie vodíka, ako aj požiadavku, aby pre každé auto poháňané batériou v členskom štáte EÚ bola k dispozícii verejne prístupná nabíjačka s výkonom aspoň 1,3 kilowattu. A na každých 60 km pozdĺž transeurópskej cestnej siete by mala byť od roku 2025 inštalovaná rýchlonabíjacia stanica s celkovým výkonom najmenej 150 kW.
Nestačí to. „Nedostatok nabíjacích a čerpacích staníc bráni už dnes uvedeniu vozidiel s nulovými emisiami na trh,“ hovorí generálna riaditeľka ACEA Sigrid de Vriesová. Predpovedá, že „významná medzera v infraštruktúre“ bude naďalej obmedzovať prechod európskeho automobilového priemyslu na čistejšie verzie. V reakcii na to začali automobilky budovať vlastné nabíjacie siete na čele s Teslou. Aj Mercedes oznámil, že do konca desaťročia umiestni na celom svete približne desaťtisíc nabíjačiek.
Plány EÚ sú veľké
Klimatický balík Fit for 55, obsahujúci 13 návrhov predložených Európskou komisiou v júli 2021, zvýšil ambíciu v boji proti emisiám skleníkových plynov na obmedzenie emisií do roku 2030 o 55 percent (v porovnaní s úrovňami v roku 1990). Pôvodné plány z roku 2011 rátali so 40 percentami. Doprava je jedným z kľúčov k úspechu. Predstavuje 22 percent celkových emisií EÚ. V rámci toho 70 percent pochádza z cestnej dopravy, ktorá je jediným sektorom, v ktorom emisie od roku 1990 neustále rastú.
Fit for 55 zahŕňa zákaz predaja nových spaľovacích motorov do roku 2035 a nové pravidlá, ktoré zvyšujú ciele odbúravania emisií do roku 2030. Koncom apríla ministri schválili šesť ústredných zákonov z balíka Fit for 55. Či sa EÚ podarí splniť svoje ambiciózne ciele v oblasti klímy, bude teraz závisieť od ochoty členských štátov splniť plány a zdržať sa bojkotovania akejkoľvek legislatívy, ktorá nevyhovuje ich voličom, hovorí Elisabetta Cornagoová z Centra pre európsku reformu v Bruseli. Príkladom sú nedávne pokusy Nemecka na poslednú chvíľu zablokovať zákaz nových áut so spaľovacím motorom od roku 2035. Ekonomicky najsilnejšia krajina Európy trvala na tom, aby boli povolené, pokiaľ budú poháňané uhlíkovo neutrálnymi e-palivami, ako je etanol. Kritici sa obávajú, že to otvorí dvere „podvádzaniu“.
Podobne aj talianska pravicová vláda brojí proti plánom EÚ na zlepšenie izolácie a energetickej účinnosti verejných a obytných budov. Budovy predstavujú približne 40 percent spotreby energie v EÚ, pričom vypúšťajú 36 percent emisií uhlíka. Bytový fond v Taliansku je však starší a spustnutejší ako v mnohých iných krajinách, takže splnenie cieľov si bude vyžadovať rozsiahle a nákladné rekonštrukcie. Talianske stavebné združenie tvrdí, že v najbližších desiatich rokoch bude potrebné zrenovovať približne dva milióny budov s nákladmi 40 až 60 miliárd eur ročne, ak sa majú splniť plány EÚ pre ekologické domy.