Boj vlády proti zdražovaniu energií priniesol okrem krátkodobého tlmenia rastu cien prvú žalobu. Na súd sa obrátili Slovenské elektrárne, ktorým prekáža príkaz ministerstva hospodárstva, aby predávali elektrinu pre vybratých odberateľov pod cenu.
Začalo sa to v júli. Vláda sa rozhodla, že existuje takzvaný všeobecný hospodársky záujem dávať malým odberateľom energiu za nižšie ceny. Dovtedy, kým relatívne výdavky domácností na elektrinu nedosiahnu európsky priemer (v absolútnom vyjadrení sú porovnateľné). Následne rezort hospodárstva elektrárňam oznámil, že si na sociálne účely majú vyhradiť šesť terrawatthodín energie na rok 2009. Ceny doplnil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví: domácnosti mali brať megawatthodinu za 60,28 a malé podniky za 79,17 eura.
- NEPREHLIADNITE SÚVISIACI ČLÁNOK:
153108>Už sa súdia (Komentár)
Elektrárne už zakontrahovali odber piatich terrawatthodín, informoval hovorca Juraj Kopřiva. „Samozrejme, museli sme predávať za cenu pod úrovňou trhu," zdôraznil. Oproti vlaňajšku sú nadiktované ceny len symbolicky vyššie. Všeobecný hospodársky záujem je tak pre firmu bolestivý. Keby napríklad vyhradenú elektrinu predala normálne na trhu, podľa vtedajšieho vývoja cien na Pražskej energetickej burze, utŕžila by za ňu o 80 až 100 miliónov eur viac.
Súdna dohra
Elektrárne ostali roztrpčené. Cítia sa diskriminované, keďže úradnícky diktát sa týka len ich, pričom na trhu pôsobia aj iní výrobcovia elektriny. Najprv podali rozklad. Neúspešne. Podľa informácií TRENDU dal podnik úradníkom dve desiatky námietok a ministerstvo ich až na dve zmeny odmietlo. „Myslíme si, že rozhodnutie musí byť v súlade s národnou a medzinárodnou legislatívou. Podnikli sme všetky dostupné právne kroky," povedal J. Kopřiva.
Koncom novembra podala firma na bratislavskom krajskom súde žalobu na ministerstvo za rozhodnutie dodať elektrinu za regulovanú cenu v rámci všeobecného hospodárskeho záujmu. „Napriek tomu, že vieme spolupracovať so štátom v oblasti cenotvorby, rozhodnutie ministerstva je v rozpore s viacerými dôležitými princípmi slovenskej legislatívy a legislatívy EÚ. Elektrárne sú preto nútené brániť sa proti takémuto rozhodnutiu. Naďalej však vo veci komunikujeme s ministerstvom hospodárstva," povedal TRENDU J. Kopřiva.
Prečo by sa mal predaj pod cenu týkať len Slovenských elektrární? Pre ministerstvo je dostatočný dôvod ten, že majú dominantné postavenie. Patrí im šesťdesiat percent trhu s elektrinou. „Sme jediný výrobca elektriny, ktorého sa nová regulácia v zmysle všeobecného hospodárskeho záujmu týka. Jasne tak chýbajú nediskriminačné podmienky regulácie a my máme nárok na férovú kompenzáciu," tvrdí J. Kopřiva.
S tým sa celkom nestotožňuje Brusel. Úrad komisárky pre hospodársku súťaž tvrdí, že ani pravidlá spoločného trhu, ani pravidlá hospodárskej súťaže nepredpokladajú povinnosť členského štátu kompenzovať energetickú firmu, ktorá je zaviazaná dodávať elektrinu za regulované ceny. Členské štáty môžu takéto firmy kompenzovať, ak je náhrada v súlade s pravidlami o poskytovaní štátnej pomoci. „Ak bude Európska komisia toho názoru, že tieto opatrenia nie sú v súlade s príslušnou únijnou legislatívou, začne sa konanie," povedal TRENDU hovorca komisie pre energetiku Tarradellas Espuny.
Námietky v koši
Handrkovanie sa s ministerstvom malo celkovo kuriózny charakter. Elektrárne v pôvodnom rozklade namietali, že ministerstvo hospodárstva porušilo správny poriadok, viacero zákonov a že porušuje majetkové práva firmy. Tak napríklad oznámenie o začatí správneho konania bolo firme doručené v ten istý deň ako predmetné rozhodnutie.
Zákon o správnom poriadku hovorí, že „správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie". Zamietnutie námietky rezort hospodárstva zdôvodnil tým, že rozhodnutie vychádzalo z uznesenia vlády a podnik si mohol zistiť podstatné skutočnosti, ešte kým kabinet dokument pripravoval.
Ďalší spor sa týkal vymedzenia všeobecného hospodárskeho záujmu. Výrobca tvrdí, že zákon o energetike neumožňuje taxatívne určiť množstvo, ktoré musí firma predať s regulovanou cenou. Ministerstvo oponuje, že nadiktovaných šesť TWh nemožno považovať za taxatívny výpočet.
Ministerstvo sa neobáva, že by rozhodnutie mohlo poškodiť konkurenciu na trhu s elektrinou a odradiť firmy od investícií: „Jasné definovanie hospodárskeho záujmu v citlivom segmente zraniteľných zákazníkov je pre potenciálnych investorov tým najlepším signálom a informáciou o efektívnosti investícií." To má kontrastovať s nestabilným trhovým prostredím so silným vplyvom „špekulatívnych obchodných praktík". No už nevysvetlilo, ako sa môže príkaz predávať pod cenu stať informáciou o efektívnosti investície.
Ministerstvo tiež nesúhlasí s výhradou elektrární, že v prípade rozhodnutia o dodaní šiestich TWh elektriny vybraným skupinám odberateľov ide fakticky o vyvlastnenie, respektíve o obmedzovanie vlastníckeho práva. Zákon umožňuje v rámci všeobecného hospodárskeho záujmu zaviesť obmedzujúce opatrenia. Preto sa podľa rezortu nemožno dovolávať ústavného práva slobodne nakladať s majetkom.
A ďalšia námietka. V čase rozhodnutia ministerstva neexistoval verdikt regulátora, ktorý by určil ceny protekčnej elektriny. Podľa výrobcu došlo k rozporu so zákonom o regulácii. Ministerstvo povedalo, že nie. A takto postupne zmietlo zo stola všetky námietky týkajúce sa jednoznačnosti, vykonateľnosti, kontrolovateľnosti a transparentnosti rozhodnutia. O tom, kto má pravdu, teda rozhodne súd.
Povolebné zdražovanie
No nanútené predávanie elektriny so stratou nemá trvať večne. TREND má k dispozícii predstavy o vývoji cien silovej elektriny z dielne ministerstva hospodárstva. Ceny postupne pôjdu hore a dotiahnu sa na úroveň trhu. Ale až po voľbách. Vyplýva to z listu, ktorým koncom augusta rezort informoval direktoriát Európskej komisie pre energetiku a dopravu o plánoch zaviesť všeobecný hospodársky záujem a silnejšie chrániť vybrané skupiny odberateľov.
Cena elektriny sa má postupne zvyšovať vo všetkých vládou „chránených kategóriách". V dokumente sa tvrdí, že „cieľom opatrenia je postupne (nie skokovo) vytvoriť predpoklady na dosiahnutie úrovne cien generovaných na trhovom princípe". Na ich úroveň sa majú ceny elektriny dostať v rokoch 2011 až 2012. No len v niektorých kategóriách. V tom čase ministerstvo očakáva spustenie výroby elektriny v nových blokoch v Mochovciach a iných elektrárňach.
Ako teda vyzerá nábehová krivka doháňania trhovej cenovej úrovne? V kategóriách domácností s odberom do päťtisíc kilowatthodín za rok, ktoré elektrinou nekúria, sa do volieb ráta len s miernym zdražovaním. V tejto skupine chce ministerstvo hospodárstva chrániť najsilnejšie domácnosti s odberom do 1 500 kilowatthodín. A potom to príde. Už rok po voľbách, v roku 2011, sa pre odber do 5 000 kilowatthodín ráta s medziročným zdražením o viac ako desať percent. Odhadovaný medziročný nárast v roku 2012 dosahuje takmer pätnásť percent. Vtedy by mala regulovaná cena za megawatthodinu prekročiť 76 eur. Trhová cena silovej energie by mala byť podľa očakávaní ministerstva vtedy okolo stovky eur.
Podstatne rýchlejším tempom sa k tejto méte v navrhovanom období majú priblížiť ostatné kategórie chránených odberateľov. Malé domácnosti, čo elektrinou aj vykurujú, zaplatia podľa plánov rezortu hospodárstva rok po voľbách medziročne takmer o sedemnásť percent viac, v roku 2012 to bude medziročne viac ako o 27 percent. Na druhej strane, v kategórii malých podnikov navrhuje ministerstvo výraznejšie prepisovanie cenoviek už na budúci rok. V nasledujúcich rokoch by sa malo tempo rastu spomaliť.
Rôzne kategórie
Pre potreby Bruselu rozdelilo ministerstvo silnejšie chránených slovenských spotrebiteľov do troch kategórií domácnosti bez elektrického vykurovania so spotrebou do päťtisíc kilowatthodín ročne, domácnosti s elektrickým vykurovaním s odberom do 20-tisíc kWh a malé podniky s odberom do 30-tisíc kWh ročne. Z porovnania návrhov vyplýva, že verdikt regulačného úradu o cenách na budúci rok nie celkom zodpovedá predstavám, ktoré v liste načrtol rezort hospodárstva. Minimálne pri malých podnikoch sa dá povedať, že regulátor predbehol dobu a nadiktoval o niečo vyššiu cenu.
V každom prípade, hoci spomínané delenie zahŕňa väčšinu slovenských domácností, časť zostala mimo. Tie, ktoré už dnes platia za elektrinu veľa, musia počítať s medziročným nárastom cien o desiatky percent. Všeobecný hospodársky záujem sa ich netýka a distribučné spoločnosti im predávajú elektrinu, ktorú od výrobcov nadobudli za trhové ceny.
Foto - Profimedia.cz