Ekvádorci v nedeľu súhlasili so zastavením ťažby na štvrtom najproduktívnejšom ropnom poli v krajine, ktoré sa nachádza v národnom parku Yasuní. Ten je považovaný za srdce ekvádorskej časti amazonského pralesa.
Podľa agentúry AP ide o historické rozhodnutie. S referendom, za ktorého vypísanie sa zaručili ekológovia a zástupcovia pôvodných obyvateľov, nesúhlasila ekvádorská ropná firma Petroecuador.
Ťažiť sa v oblasti bude aj naďalej
Podľa údajov po sčítaní viac ako 90 percent okrskov sa vyjadrilo za zastavenie ťažby v národnom parku Yasuní zhruba 59 percent hlasujúcich. Pre pokračovanie ťažby ich bolo 41 percent.
V referende sa hlasovalo o budúcnosti ropného poľa 43-ITT, ktoré sa nachádza v národnom parku chrániacom časť amazonského pralesa. Podľa agentúry EFE pripadá na 43-ITT zhruba 11 percent celej ekvádorskej ťažby ropy a pole je štvrté najproduktívnejšie v krajine.
Výsledok referenda podľa agentúry prináša dobu neistoty. Štát má teraz rok na to, aby zastavil ťažbu a odstránil ťažobnú infraštruktúru. Podľa ropnej spoločnosti Petroecuador to však nie je v tomto termíne možné.
Referendum sa netýkalo ďalších dvoch ropných polí, ktoré sa nachádzajú v oblasti národného parku Yasuní, kde teda bude môcť ťažba pokračovať. Zastavením ťažby sa bude zaoberať nová vláda, ktorá vzíde z prezidentských a parlamentných volieb, ktoré sa uskutočnili tiež v nedeľu.
Porážka pre prezidenta aj ropnú firmu
Za vyhlásením referenda stoja ekológovia a zástupcovia pôvodného obyvateľstva. Tí poukazovali na nebezpečenstvo, ktoré podľa nich ťažba ropy predstavuje pre miestny unikátny ekosystém.
Výsledok referenda je podľa agentúry AP porážkou pre končiaceho prezidenta Guillerma Lassa, ktorý podporoval ťažbu ropy v národnom parku.
S referendom nesúhlasila ani firma Petroecuador, podľa ktorej ťažba na uvedenom ropnom poli dodržiava najvyššie ekologické štandardy. Od začiatku využívania náleziska v roku 2016 samotná firma však ohlásila 26 incidentov pri ťažbe.
Koľko to bude stáť štát
Koniec ťažby na poli 43-ITT bude podľa odhadov vlády stáť Ekvádor pre pokles príjmov z neuskutočneného predaja ropy 13,2 miliardy dolárov.
Údaj sa vzťahuje na najbližších 20 rokov, kedy by pole podľa odhadu mohlo zostať v prevádzke, ak by jeho využitie nezakázalo hlasovanie. Údaj však spochybňujú ekológovia.
Podľa nich by sa na 43-ITT neťažilo ani zďaleka tak dlho, pretože sa podľa ich analýz prevádzka ropného poľa stane v najbližších rokoch nerentabilná. Náklady na odstránenie ťažobnej infraštruktúry sa odhadujú na pol miliardy dolárov.