Ekvádor skúšal roky predávať ekologický sen. Kupcov nenašiel a po precitnutí sa uchyľuje do tvrdej reality ropnej ekonomiky. Ekvádorský prezident Rafael Correra minulý týždeň oznámil, že povolí ťažbu ropy v národnom parku Yasuni.
Rozhodnutie znamená nezvratný bod zlomu nie len pre jeden z najbohatších ekosystémov na Zemi a pre ekonomiku chudobnej juhoamerickej krajiny, ale aj pre ekologický aktivizmus. Pod parkom Yasumi sa nachádza ropa v odhadovanej hodnote 7,2 miliardy dolárov. Chudobný Ekvádor si nemôže dovoliť nechať toto nerastné bohatstvo nevyužité.
Ekologicky zmýšľajúca vláda, ktorá do ústavy krajiny nedávno zaradila aj práva prírody, však nechcela narušiť jedinečný ekosystém parku. Odhaduje sa, že jeden hektár parku obsahuje viac druhov stromov a hmyzu ako celé územie USA a Kanady dohromady. V roku 2007 preto rozbehla nevyskúšanú ekologickú iniciatívu. Verejne sľúbila, že ak sa jej podarí vyzbierať polovicu hodnoty ropy uloženej pod parkom, ponechá národný park nedotknutý. Znamenalo by to nie len záchranu vzácneho územia UNESCO, ale aj výrazné obmedzenie emisií CO2.
Úradníci z Ekvádoru začali obchádzať ministerstvá vyspelých krajín a veľké charitatívne organizácie. Po rokoch snahy sa na účtoch iniciatívy nachádza 13 miliónov dolárov. Celkovo sa Ekvádoru podarilo získať prísľub na približne 300 miliónov dolárov, no reálne dorazil len zlomok z tejto sumy.
Vláda nakoniec neodolala tlaku ropných firiem a ekonomických potrieb krajiny a povolila ťažbu. R. Correra v príhovore oznamujúcom otvorenie parku pre ťažbu ostro kritizoval bohaté krajiny s vysokou spotrebou ropy. „Od medzinárodného spoločenstva sme nepýtali dobročinnosť ale spoluzodpovednosť v otázkach klimatických zmien,“ citoval prezidenta krajiny britský denník Guardian.
Vláda tvrdí, že ťažba zasiahne len jedno percento rozlohy parku, no aktivisti prepočty spochybňujú. Kelly Swing z miestneho výskumného centra vyjadril obavy, že výstavba infraštruktúry sprevádzajúca ťažbu zasiahne rádovo väčšie územie, ako sa v súčasnosti predpokladá.
Ďalšou nezodpovedanou otázkou je, aký bude mať ťažba vplyv na domorodé kmene žijúce v oblasti, ktoré patria medzi posledné úplne izolované spoločenstvá na kontinente. „Náš návrh mal prebudiť svedomie sveta a vytvoriť novú realitu. Bohužiaľ musíme konštatovať, že svet nás sklamal," dodal R. Correra.
Ekvádorský prezident Rafael Correra Zdroj: SITA / AP
