Vlády by mali vytvoriť minimálnu daň pre superbohatých na globálnej úrovni, podobnú systému dohodnutému pre veľké nadnárodné spoločnosti, aby sa výrazne zvýšili príjmy, uviedlo podľa Bloombergu tzv. daňové observatórium EÚ (EU Tax Observatory) pri inštitúte ekonomických analýz Paris School of Economics (PSE). Ak by sa na 2 750 miliardárov na svete aplikovala dvojpercentná sadzba dane, podľa výskumu PSE by to mohlo priniesť približne 250 miliárd dolárov ročne.
„Do očí bijúce daňové rozdiely podkopávajú riadne fungovanie našej demokracie; prehlbuje to nerovnosť, oslabuje dôveru v naše inštitúcie a narúša spoločenskú zmluvu,“ povedal ekonóm a nositeľ Nobelovej ceny Joseph Stiglitz. „To, čo sme žiadali od korporácií, musíme teraz žiadať od miliardárov,“ dodal.
Čoraz viac ekonómov aj politikov sa vyjadruje podobne. Americký prezident Joe Biden minulý rok navrhol odvod na základe príjmu a kapitálových ziskov. Americký Kongres to nikdy neschválil a je nepravdepodobné, že by o tom uvažoval, pokiaľ budú Snemovňu kontrolovať republikáni.
Ekonómovia a mimovládne organizácie takisto požiadali skupinu 20 lídrov, aby vytvorili nové režimy na národnej a medzinárodnej úrovni, ktoré sa účinnejšie zamerajú na zdanenie bohatstva. V USA dokonca existuje nadstranícka organizácia združujúca superbohatých známa ako Patriotic Millionaires, ktorá vznikla v roku 2010. Medzi jej prominentných členov patrí producentka a filantropka Abigail Disneyová alebo zakladateľ firmy Men’s Wearhouse George Zimmer.
Bohatí platia málo
Daňové observatórium EÚ odhaduje, že miliardári sú aktuálne zdanení na úrovni nula až 0,5 percenta svojho majetku. Na základe údajov z roku 2021 by stanovenie spodnej hranice na dve percentá pridalo ďalších 214 miliárd dolárov k 44 miliardám, ktoré v súčasnosti superbohatí platia. Boháči majú podľa analytikov z PSE tendenciu platiť nízke sadzby čiastočne preto, že môžu využiť holdingové spoločnosti, aby sa vyhli dani z príjmu. Ako príklady uviedli daňové systémy vo Francúzsku, USA a Holandsku.
Zavedenie všeobecnej jednotnej dane pre superbohatých by bolo jednoduchšie ako v prípade spoločností, pretože existuje menej nezhôd o tom, ktoré jurisdikcie budú daň vyberať. Trvalo roky, kým sa vytvorila 15-percentná minimálna sadzba pre korporácie, a ešte aj v súčasnosti zostávajú nezodpovedané závažné otázky týkajúce sa implementácie širokej globálnej dohody.
„Keďže krajiny boli schopné dosiahnuť dohodu pre nadnárodné spoločnosti – dlho považovanú za utopickú – dohoda o minimálnej dani pre bohatých nie je a priori nemožná,“ uvádza sa v správe Daňového observatória EÚ.
Ďalšie dôležité správy
