Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti okrem iného obsahuje dlhovú brzdu: teda odstupňované sankcie pre vládu, ak verejné zadlženie prekročí hranicu 50 až 60 percent HDP. Investičná výnimka by sankcie zmierňovala podľa toho, do akej miery by verejné výdavky podporovali napríklad výstavbu rýchlostných ciest a diaľnic.

Analytici však s takouto výnimkou nesúhlasia. Označujú ju za rizikovú, dve tretiny z nich dokonca za veľmi rizikovú. „Deväť z desiatich analytikov je presvedčených, že uvoľnenie dlhovej brzdy zhorší pripravenost Slovenska čeliť nákladom, ktoré prinesie starnutie populácie, oddiali potrebný tlak na obmedzenie plytvania a zefektívnenie verejných výdavkov a v konečnom dôsledku povedie k nárastu deficitov a hrubého verejného dlhu,“ napísali vo svojom stanovisku. Prieskumu sa zúčastnilo 21 z celkového počtu 40 členov KEA.

Investičnú výnimku v tretej vláde Roberta Fica pretláča najmä Ministerstvo dopravy, ktoré tvrdí, že inak miestnu sieť diaľnic a rýchlostných ciest štát nedokáže dobudovať. Konkrétny návrh zmeny ústavného zákona v súčasnosti v spolupráci s koaličnými partnermi pripravuje minister financií Peter Kažimír.

Analytikom na návrhu výnimky vadí najmä riziko plytvania verejnými zdrojmi, keďže štát nebude nútený nastavovať a vylepšovať pravidlá pre hodnotenie efektívnosti verejných investícií. Problémom podľa ekonómov môže byť aj vágna definícia výnimky, ktorá by sa mohla zneužívať kvôli chýbajúcim alebo nejasným pravidlám. Napokon by mohlo ísť aj o precedens pre zavádzanie ďalších výnimiek.

V prospech udržania dlhu pod 50 percentami HDP sa ekonómovia vyjadrili hlavne z dôvodu vytvorenia fiškálneho priestoru pre zvládnutie budúcej hospodárskej recesie, kvôli nižšie stanovenému prahu solventnosti v prípade malých otvorených ekonomík ako je Slovensko, ako aj pre nutnú prípravu na budúci rast výdavkov a dlhu z dôvodu starnutia populácie.

Ekonómovia však neodmietajú akékoľvek zmeny v zákone o dlhovej brzde. Pripúšťajú napríklad možnosť, že sa sankčné hodnoty zadlženia naviažu na čistý dlh - teda hrubé zadlženie očistené o hotovostné rezervy vlády. Doteraz totiž Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity musela plniť vládne ciele pre dlh aj za cenu rizikového zníženia objemu peňazí na štátnych účtoch ku koncu roka.

Proti investičnej výnimke zo slovenskej dlhovej brzdy sa nedávno vyjadril aj Medzinárodný menový fond, ktorého analytici boli v Bratislave v januári na pravidelných ročných konzultáciách. „Akákoľvek výnimka pre investičné výdavky by sa zavádzať nemala - aby rozpočtový proces zostal fórom pre hodnotenie relatívnej dôležitosti rôznych požiadaviek na vládne výdavky,” napísali v hodnotiacej správe. Proti zmene dlhovej brzdy je aj miestna Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Jej člen Ľudovít Ódor ju v blogu označil za Pandorinu skrinku.

Na schválenie zmeny ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti potrebuje vládna koalícia 90 poslancov. Okrem troch poslancov odídených z hnutia Sme rodina jej teda chýba ešte minimálne sedem opozičných hlasov.

Upozornenie: Autor článku je členom Klubu ekonomických analytikov