Slovinsko môže byť ďalšou krajinou, ktorá bude musieť požiadať o finančnú pomoc. Predpovedajú jej to viacerí ekonómovia oslovení agentúrou Bloomberg. Krajina, ktorá v roku 2007 ako prvá z postkomunistického bloku zaviedla euro, podľa nich nezvládne vyriešiť problémy svojho bankového sektora. Vláda musela spolu s belgickou matkou KBC napumpovať 381 miliónov eur do najväčšej slovinskej banky Nova Ljubljanska Banka (NLB). Navýšiť kapitál v objeme 115 miliónov eur už od začiatku roka potrebovali aj dvojka a trojka na trhu, aby splnili podmienky kapitálovej primeranosti.
Premiér Janez Janša minulý týždeň na samite v Bruseli novinárom povedal, že Slovinsku hrozí „grécky scenár“, ale že „robí všetko preto, aby našiel riešenie“ a vyhol sa poslednej možnej alternatíve – žiadosti o medzinárodnú finančnú pomoc.
„Je čoraz pravdepodobnejšie, že Slovinsko bude ďalšou malou ekonomikou, ktorá bude nútená požiadať Európsku úniu o pomoc pre banky,“ povedal agentúre Bloomberg Michal Dybula, ekonóm banky BNP Paribas vo Varšave.
Minulý týždeň musel Brusel natiahnuť pomocnú ruku k Cypru. Ostrov sa po Grécku, Írsku, Portugalsku a Španielsku stal už piatou krajinou, ktorá sa sama nezvládla vyrovnať s následkami krízy.
„Najdôležitejšie teraz je, aby sme dokončili rekapitalizáciu NLB,“ uviedol včera slovinský minister financií Janez Sušteršič. Krajina to podľa neho zvládne z vlastných zdrojov a zahraničnú pomoc potrebovať nebude, reagoval na predpovede ekonómov.
Vláda prijala tento rok výrazné škrty v objeme 800 miliónov eur vrátane zníženia platov zamestnancov verejného sektora či obmedzenia sociálnych výhod, aby udržala na uzde rastúci deficit rozpočtu. Ten sa minulý rok vyšplhal na 6,4 percenta HDP. Verejný dlh Slovinska sa od vstupu do eurozóny viac ako zdvojnásobil a vlani dosiahol 47,6 percenta HDP. Tento rok by sa mal podľa prognózy Bruselu ešte zvýšiť.
Zdroj: SITA / AP
Ilustračné foto - SITA / AP
