Ekonómovia čelia ostrej kritike po tom, ako neodhadli rast inflácie, nedokázali predvídať narušenie globálnych dodávateľských reťazcov a predpovedali recesiu, ktorá sa nenaplnila. Pandémia, vojna na Ukrajine a najnovšie aj konflikt na Blízkom východe sťažili expertom vidieť jasne budúci vývoj.
Prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová sa minulý mesiac pripojila k hlasom kritikov na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose. Vytkla ekonómom nedostatočnú otvorenosť voči iným vedným odborom.
„Mnohí ekonómovia sú ako kmeňová klika. Citujú jeden druhého,“ povedala.
Ekonómovia musia vyjsť zo svojej komfortnej zóny excelových tabuliek a rigidných modelov, pripúšťajú aj niektorí z ich vlastných radov.
Boj proti vysokej inflácii
Po rokoch nízkej inflácie začali ceny stúpať po znovuotvorení ekonomík po pandémii. Ruská invázia ich rast ešte zrýchlila. Christine Lagardová a predseda americkej centrálnej banky Jerome Powell pritom spočiatku ubezpečovali domácnosti, že vysoké tempo rastu cien bude len „prechodné“.
Centrálne banky museli začať sériu zvyšovania úrokových sadzieb v boji proti inflácii. Hoci sa rast cien v uplynulých mesiacoch zmiernil, banky ponechali zatiaľ úrokové sadzby zvýšené. Čakajú na ďalší vývoj, ktorý im ukáže, či ich bude možné neskôr v tomto roku znížiť.
Prognózy neboli vždy správne
Christine Lagardová pripustila, že prognózy používané ako základ pre politické rozhodovania ECB neboli vždy správne a že faktory súvisiace s krízami neboli v jej modeloch zohľadnené.
„Modely, ktoré v súčasnosti používame, sú menej spoľahlivé, pretože existuje veľa faktorov, ktoré je ťažké integrovať,“ povedal hlavný analytik pre eurozónu v ING Bank Peter Vanden Houte. Ako dôvod uviedol problémy dodávateľského reťazca po pandémii, nedostatok pracovných síl a geopolitické napätie.
Iní ekonómovia ako Maxime Darmet z Allianz Trade však tvrdia, že „nezlyhali ekonomické modely, ale predstavivosť ekonómov“. „Zaspali na vavrínoch po 30 rokoch globalizácie, počas ktorej išlo všetko dobre,“ povedal.
Keďže centrálne banky používajú zvyšovanie sadzieb na ochladenie ekonomík, ekonómovia varovali, že hospodársky rast vo vyspelom svete v roku 2023 prudko klesne alebo sa dokonca zníži. Namiesto toho sa minulý rok zrýchlil ekonomický rast USA, zatiaľ čo eurozóna, s výnimkou Nemecka, zostala v zelených číslach.
Začiatkom tohto týždňa Medzinárodný menový fond zvýšil svoju prognózu globálneho rastu v roku 2024 na 3,1 percenta, pričom poukázal na neočakávanú odolnosť veľkých vyspelých aj rozvíjajúcich ekonomík vrátane USA a Číny.
Sú menej populárni ako predpovede počasia
Nositeľka Nobelovej ceny za ekonómiu Esther Duflová v rozhovore pre agentúru AFP uviedla, že ekonómovia klesli na „posledné miesto“ v zozname najdôveryhodnejších profesií a sú menej populárni ako predpovede počasia.
Niektorí sa to snažia zmeniť. V júli Bank of England najala bývalého šéfa americkej centrálnej banky Bena Bernankeho na revíziu svojho prognostického procesu po kritike za to, že nedokázala predvídať prudký rast inflácie.
Je potrebné nahradiť staré modely
Aj centrálna banka Kanady sa rozhodla nahradiť svoje staré modely metodikami zameranými na budúcnosť.
„Každý vie, že súčasné modely už nie sú uspokojivé na dobré predpovede,“ povedal Vanden Houte. „Musíme myslieť inak alebo aspoň rozšíriť modely integráciou ďalších komponentov,“ dodal.
Ďalšie dôležité správy
