Vitálny dopyt po japonskej mene živí nekončiacu sa debatu o tom, kam až sa dokáže posilniť. Bez odpovede na túto otázku ťažko predpovedať hospodársky vývoj v budúcom roku. Ekonómovia obviňujú vládu, že nedokáže zvrátiť nepriaznivý kurzový vývoj. „Ak sa jen bude ďalej spevňovať, japonská ekonomika skolabuje,“ varuje uznávaný tokijský analytik Takuro Morinaga.
Od augusta 2008 sa jen posilnil o 35 percent. Bank of Japan (BoJ) v roku 2006 sprísnila kvantitatívnu menovú politiku, hoci krajina čelí 20 rokov trvajúcej deflačnej špirále. Po páde Lehman Brothers nenasledovala svetové centrálne banky, ktoré odštartovali rozsiahle kvantitatívne uvoľnenie, čo v očakávaní ďalšej deflácie živilo jenovú rely. Kritici tvrdia, že tento takzvaný syndróm silného jenu ponoril krajinu do ešte väčších deflačných očakávaní a odradil od odvážnejšieho míňania peňazí.
V uplynulom desaťročí BoJ sprísnila menovú politiku vždy, keď inflácia dosiahla nulu, a vracala sa ku kvantitatívnemu uvoľneniu len vtedy, keď klesla pod mínus jedno percento. Jadrová inflácia, bez cien potravín a energií, pritom v tomto období plávala v intervale -1 až 0 %. Joiči Takahaši, profesor ekonómie na tokijskej Kaetsu University, tvrdí, že BoJ uprednostňuje deflačné cielenie, čo vytvára tlak na jen a núti Japoncov volať po intervenciách.
Guvernér Masaaki Širakawa pre stagnáciu domácej ekonomiky začiatkom októbra prekvapil oznámením o začatí menového uvoľňovania vo forme nákupu japonských štátnych dlhopisov za päť biliónov jenov (45 mld. eur). A chce zájsť ešte ďalej, ak to bude potrebné. Takýto kaliber, neporovnateľný s aktuálnym plánom amerického Fedu (QE2), však len ťažko ochromí neutíchajúci dopyt po jenoch.
Mnohí navrhujú, aby Japonci využili silu meny na fúzie a akvizície podnikov v zahraničí a uskutočnili reformy, ktoré by znížili závislosť krajiny od vývozu. Profesor Eisuke Sakakibara z Aoyama Gakuin University v Tokiu pochybuje o účinnosti jednostranných intervencií a čaká, že jen čoskoro spevnie pod historické maximum 79,75 JPY/USD z apríla 1995. Podľa neho by Japonci mali expandovať do zahraničia, čo v stredno- i dlhodobom horizonte jen oslabí.
Mnohí čakajú, že exportný priemysel bude naďalej primárnym zdrojom oživenia stagnujúcej japonskej ekonomiky. Podľa iných tento predsudok vytvára atmosféru, že ekonomika bytostne závisí od hodnoty jenu. Prieskum BoJ prezrádza, že veľké japonské firmy rátajú s priemerným kurzom jenu v tomto roku tesne pod hladinou 90 JPY/USD. Podľa prieskumu rezortu hospodárstva však 60 percent podnikov ráta s poklesom zisku v dôsledku jeho zhodnotenia. Aj chrbtová kosť domáceho priemyslu – výroba automobilov by po nedávnom ukončení programu vládnej podpory na kúpu úspornejších áut mala skĺznuť do strát. Domáci predaj sa už v októbri prepadol medziročne takmer o štvrtinu.
Niektoré štúdie ukazujú, že 10-percentné posilnenie jenu spôsobí v nasledujúcich dvoch rokoch pokles exportu o dve percentá a spomalenie reálneho rastu o pol percentného bodu. V budúcom roku sa preto čaká útlm hospodárskeho rastu v dôsledku zhruba desaťpercentných ziskov, ktoré jen naakumuloval od apríla. Dosah spevňovania na reálnu ekonomiku má totiž zhruba polročné až ročné oneskorenie. Napriek tomu BoJ zverejnila prognózu, od ktorej čaká tento rok 2,1-percentný rast, budúci rok 1,8-percentný prírastok a v roku 2012 dynamiku zhodnú s tohtoročnou. Privátny sektor taký optimistický nie je. Centrálna banka predpokladá, že v budúcom fiškálnom roku sa globálna ekonomika pozviecha, podporí japonský export a pomôže ekonomike roky zachádzajúceho slnka vrátiť sa na trajektóriu mierneho oživenia.
Ak však menové uvoľnenie, ktoré Fed oznámil začiatkom novembra (600 mld. dolárov), bude naďalej tlačiť na spevňovanie jenu, ukáže sa, že BoJ nosí ružové okuliare. Zdá sa, že ešte potrvá, kým Japonci nájdu cestu zo začarovaného kruhu a uvidia svetlo na konci 20-ročného deflačného tunela.
Autorka je komentátorka Wall Street Journal Japan.
Foto - Profimedia.cz
Článok vyšiel v ročenke Slovensko a svet v roku 2011, ktorá vyšla ako príloha TRENDU č. 47.
