Druhá vlna šírenia nového koronavírusu a s ňou súvisiace opatrenia viedli v 1. štvrťroku 2021 k spomaleniu ekonomiky a hrubý domáci produkt (HDP) medzikvartálne klesol o 1,8 percenta. Pokles spotreby domácností kompenzoval exportne orientovaný priemysel. Napriek tomu stratil trh práce prekvapivo veľa zamestnaných, hoci ani administratívne údaje výraznejší pokles pracovných miest nevykazovali. O prácu tak mohli prichádzať najmä zamestnanci z neformálneho sektora služieb, uviedli v stredu analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP).
„Spomalenie ekonomiky bolo v prvom kvartáli miernejšie než očakávala prognóza IFP, no miernejšie bude tým pádom aj oživenie v ďalších kvartáloch,“ upozornil inštitút. Tržby priemyselných podnikov v marci prekonali hodnoty spred koronakrízy, keď sa darilo vyvážať najmä stroje a automobily. Vývoz tovarov bol v prvých troch mesiacoch o šesť percent vyšší než v prvom kvartáli 2019, a to aj napriek tomu, že hrubý domáci produkt u našich obchodných partnerov v ČR a Nemecku medzikvartálne klesol.
Za jeden investovaný dolár si dnes kúpite lepšiu firmu, ktorá dostala na „frak“ od korony
Napriek miernejšiemu poklesu ekonomiky trh práce stratil dvojnásobne viac, ako IFP očakával. Celková zamestnanosť klesla medzi kvartálmi o 1,1 percenta a na trhu práce tak chýba 60-tisíc pracovných miest v porovnaní s obdobím pred vypuknutím krízy. Čiastkové údaje o formálnych pracovných miestach však až takýto úbytok podľa analytikov nenaznačujú. Výber dane z príjmu fyzických osôb na medziročnej úrovni stúpol, počet pracovných zmlúv zo Sociálnej poisťovne sa znížil len mierne a aj nárast nezamestnanosti bol oproti vykázanému poklesu zamestnanosti len tretinový. O prácu tak podľa IFP mohli prichádzať najmä zamestnanci z neformálneho sektora služieb. Zároveň mohla viesť nepriaznivá epidemická situácia k tomu, že si noví nezamestnaní nehľadali aktívne nové zamestnanie a vyčkávali, kým sa situácia zlepší a dopyt po práci opäť ožije.
Nepriaznivá epidemická situácia zhoršila efektivitu obsadzovania pracovných miest a aj napriek vyššiemu počtu voľných pracovných miest tak môže miera nezamestnanosti klesať pomalšie. Zdravotné dôvody i obavy z nákazy môžu totiž znižovať participáciu ľudí na trhu práce. Dlhotrvajúca kríza zároveň výrazne obmedzuje schopnosť zamestnávateľov naberať nových pracovníkov. „Uvoľňovanie opatrení koncom apríla dodá trhu práce potrebný impulz na reštart, no výrazne horší výsledok z 1. štvrťroku môže oddialiť oživenie, čo predstavuje negatívne riziko pre prognózu zamestnanosti na nasledujúce obdobie,“ dodal IFP.
