Slovensko je z hľadiska startupového potenciálu na chvoste Európy. S počtom 93 startupov na milión obyvateľov zaostávame za väčšinou štátov Európskej únie. Výrazne pod európskym priemerom sme aj v objeme investícií rizikového kapitálu, ktoré patria medzi ďalšie kľúčové faktory ovplyvňujúce rozvoj podnikania. Startupová scéna u nás teda čelí mnohým výzvam, ktoré môžu byť pre začínajúcich podnikateľov prekážkou.

Kým v niektorých európskych krajinách, ako sú Estónsko, Švédsko či Fínsko, startupová scéna prekvitá a nové nápady nachádzajú rýchlu podporu, Slovensko sa stále snaží nájsť v tomto dynamickom ekosystéme svoju cestu. „Porovnanie s inými krajinami ukazuje, že podmienky pre rozvoj startupov sú u nás síce sľubné, no ešte v mnohom zaostávajú za najlepšími, a vo všeobecnosti dokonca za európskym priemerom,“ hodnotí situáciu výkonný manažér Seed Startera Michal Vanovčan.

Že slovenský startupový ekosystém nijak neprekvitá, ukazuje napríklad rebríček zohľadňujúci počet startupov na milión obyvateľov. V rámci Európskej únie sa držíme na chvoste, horšie je na tom už len Poľsko a Rumunsko. Podľa údajov za rok 2023 je na Slovensku 93 startupov na milión obyvateľov, napríklad v susednom Maďarsku je to 146, v Česku 162 a v Rakúsku 321. Jasným lídrom je Estónsko, ktoré má síce štvornásobne menej obyvateľov než Slovensko, avšak na milión obyvateľov tu pripadá 1 299 startupov.

Podpriemerná je u nás aj dostupnosť kapitálu pre startupy. Objem investícií rizikového kapitálu v prepočte na jedného obyvateľa je na úrovni 12 eur, zatiaľ čo európsky priemer je 78 eur. V Českej republike je to pritom 17 eur, v Bulharsku 27 eur a v Estónsku 310 eur. Veľkou výzvou, ktorá tiež významne ovplyvňuje startupové prostredie u nás, je dostupnosť kvalifikovaných pracovných síl. Hoci na Slovensku máme silnú základňu technických univerzít v Bratislave, Košiciach či Žiline, vážnym problémom je už niekoľko rokov veľký odliv mozgov.

Štatistiky ukazujú, že podiel domácich študentov na zahraničných vysokých školách je 19 percent. Za štúdiom do zahraničia odchádzajú zvyčajne najúspešnejší maturanti a mnoho z nich tam po skončení štúdia aj ostáva. Šikovní Slováci sa tak potom často rozhodnú začať podnikať radšej v inej krajine než na Slovensku. Dôvodom môže byť kombinácia predchádzajúcich faktorov, ale, samozrejme, aj veľkosť trhu, lepšie prepojenie so startupovým ekosystémom ako aj profesionalita hráčov v ňom.

Ďalšie dôležité správy

Na snímke maturantka sa pripravuje na ústnu časť maturitných skúšok na Obchodnej akadémii Veľká okružná v utorok 28. mája 2024 v Žiline. Ústne maturitné skúšky na Obchodnej akadémii Veľká okružná začali v pondelok 27. mája 2024 a potrvajú do 31. mája 2024. FOTO TASR - Daniel Stehlík
Neprehliadnite

Prieskum: Maturanti najčastejšie odchádzajú študovať do zahraničia na odporúčanie známych