Šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová potvrdila, že banka bude pokračovať v sprísňovaní menovej politiky a avizovala ďalšie zvýšenie úrokových sadzieb v marci. Ekonomika eurozóny je podľa nej „odolnejšia, než sa očakávalo“.

V marci pôjde sadzba opäť hore

ECB vo štvrtok v súlade s očakávaniami sprísnila menovú politiku a signalizovala, že bude pokračovať vo výraznom zvyšovaní úrokových sadzieb. Rada guvernérov zvýšila hlavné úrokové sadzby o 50 bázických bodov. Úroková sadzba hlavných refinančných operácií s účinnosťou od 8. februára 2023 vzrastie na 3 percentá, sadzba jednodňových refinančných operácií na 3,25 percenta a depozitná sadzba na 2,50 percenta.

Lagardová začala tlačovú konferenciu po zasadnutí Rady guvernérov gratuláciou Chorvátsku, ktoré sa 1. januára stalo členom eurozóny, a privítala v Rade guvernérov šéfa Chorvátskej národnej banky Borisa Vujčiča.

Lagardová zopakovala, že rada bude „rovnomerným tempom pokračovať vo výraznom zvyšovaní úrokových sadzieb a udržiavať ich na hladine, ktorá je dostatočne reštriktívna na zabezpečenie včasného návratu inflácie na úroveň jej strednodobého dvojpercentného cieľa“. Takisto potvrdila, že ECB v marci zvýši úrokové sadzby o ďalších 50 bázických bodov a potom prehodnotí, ako sa bude menová politika vyvíjať ďalej.

Slabé vyhliadky ekonomickej aktivity

Dôvodmi slabých ekonomických vyhliadok v eurozóne je utlmená aktivita v globálnej ekonomike a vysoká geopolitická neistota, ktorej hlavnou príčinou je ruská útočná vojna proti Ukrajine. To spoločne s vysokou infláciou a prísnejšími finančnými podmienkami tlmí výdavky aj produkciu.

Problémy s dodávkami sa však zmierňujú, dodávky plynu sú bezpečnejšie, firmy majú naďalej veľký objem nevybavených objednávok a dôvera sa zlepšuje.

„Rastúce mzdy a nedávny pokles inflácie cien energií by tiež mali zmierniť stratu kúpnej sily, ktorú mnohí ľudia pocítili v dôsledku vysokej inflácie. To následne podporí spotrebu. Celkovo sa ukázalo, že ekonomika je odolnejšia, než sa očakávalo, a v nasledujúcich kvartáloch by sa mala zotaviť,“ uviedla Lagardová.

Cenové tlaky však podľa Lagardovej zostávajú silné, čiastočne aj z toho dôvodu, že vysoké náklady na energie zasiahli celú ekonomiku. „Vládne opatrenia na kompenzáciu vysokých cien energií pre domácnosti budú v roku 2023 tlmiť infláciu, po ich skončení sa však očakáva jej zvýšenie,“ dodala.

Ďalšie dôležité správy

KK35 Frankfurt nad Mohanom - Na snímke vpravo budova Európskej centrálne banky (ECB) 20. septembra 2022 vo Frankfurte nad Mohanom. Európska centrálna banka (ECB) je odhodlaná zastaviť prudko rastúcu infláciu, ktorá sa stáva normou potom, čo pandémia nového koronavírusu a ruská invázia na Ukrajinu otriasli ekonomikou eurozóny. FOTO TASR/DPA
20.09.2022, Hessen, Frankfurt/Main: Ein Frachtschiff fährt kurz nach Sonnenuntergang auf dem Main an der Zentrale der Europäischen Zentralbank (EZB, r) vorbei
Neprehliadnite

Európska centrálna banka zvýšila úrokové sadzby o 50 bázických bodov