Ekonomika eurozóny v 2. štvrťroku síce rekordne klesla, ale o niečo menej, než sa pôvodne predpokladalo. Hrubý domáci produkt medzikvartálne na sezónne upravenej báze padol o 11,8 percenta, uviedol štatistický úrad Európskej únie Eurostat v spresnenom odhade. V rýchlom odhade zverejnenom v polovici augusta počítal so znížením HDP až o 12,1 percenta. HDP v celej EÚ zaznamenal kontrakciu o 11,4 percenta (prvý odhad -11,9 percenta). To boli najprudšie poklesy ekonomiky v oboch regiónoch od začiatku zaznamenávania porovnateľných údajov v roku 1995.
Na porovnanie, v 1. štvrťroku sa HDP medzikvartálne oslabil v eurozóne o 3,7 percenta a v EÚ o 3,3 percenta. V medziročnom porovnaní HDP od apríla do júna v eurozóne padol o 14,7 percenta a v EÚ o 13,9 percenta po znížení o 3,2 percenta, respektíve o 2,7 percenta v prvých troch mesiacoch 2020. To boli takisto najstrmšie medziročné poklesy od začiatku zaznamenávania údajov v roku 1995.
Spomedzi členských štátov EÚ, pre ktoré mal Eurostat k dispozícii údaje, zaznamenalo v 2. štvrťroku najprudší medzikvartálny pád HDP Španielsko (-18,5 percenta), nasledované Chorvátskom (-14,9 percenta), Maďarskom (-14,5 percenta), Gréckom (-14 percenta), Portugalskom (-13,9 percenta) a Francúzskom (-13,8 percenta). Najmenšie zníženia HDP zaznamenali Fínsko (-4,5 percenta), Litva (-5,5 percenta), Estónsko (-5,6 percenta), Írsko (-6,1 percenta), Lotyšsko (-6,5 percenta) a Dánsko (-6,9 percenta). Slovenský HDP medzikvartálne klesol o 8,3 percenta.
Výdavky na konečnú spotrebu v 2. štvrťroku medzikvartálne v eurozóne padli o 12,4 percenta (v 1. kvartáli -4,5 percenta) a v EÚ o 12 percent (-4,2 percenta) a tvorba hrubého fixného kapitálu o 17 percent (-5,2 percenta), respektíve o 15,4 percenta (-4,6 percenta). Export padol v oboch regiónoch o 18,8 percenta (po -3,9 percenta, respektíve -3,2 percenta). Import sa znížil v eurozóne o 18 percent (-3,2 percenta) a v EÚ o 17,8 percenta (-2,8 percenta).
