Najväčšie nemecké spoločnosti sa obracajú chrbtom svojej vlasti. Chemický gigant BASF sa radí medzi hlavné piliere nemeckého biznisu už viac ako 150 rokov. Rast domáceho priemyslu pravidelne podporoval neustálym prúdom inovácií, vďaka ktorým značku „Made in Germany“ závidel celý svet.
Ale investícia vo výške desať miliárd dolárov do najmodernejšieho komplexu, o ktorom spoločnosť tvrdí, že bude zlatým štandardom pre udržateľnú výrobu, sa už Nemecka nedotkne. Namiesto toho bude postavený o deväťtisíc kilometrov ďalej, v Číne, informuje portál Politico.
Rany pre toto priemyselné odvetvie prišli už skôr. Spoločnosť BASF vo februári oznámila zatvorenie závodu na výrobu hnojív vo svojom domovskom meste Ludwigshafen, čo viedlo k prepusteniu približne 2 600 zamestnancov. „Čoraz viac sa obávame o náš domáci trh,“ povedal v apríli akcionárom generálny riaditeľ spoločnosti BASF Martin Brudermüller, pričom poznamenal, že spoločnosť minulý rok v Nemecku prišla o 130 miliónov eur. „Ziskovosť už nie je ani zďaleka tam, kde by mala byť,“ dodal.
Podobný trend preniká celou nemeckou ekonomikou, ktorá v prvom štvrťroku skĺzla do recesie. Spoločnosti aj spotrebitelia sú hlboko skeptickí voči budúcnosti. Táto obava je opodstatnená. Pred takmer 20 rokmi prekonalo Nemecko svoju povesť „chorého muža Európy“ balíkom ambicióznych reforiem trhu práce, ktoré uvoľnili jeho priemyselný potenciál a priniesli trvalé obdobie prosperity, poháňané najmä silným dopytom po strojoch a autách. Zatiaľ čo Nemecko frustrovalo mnohých partnerov tým, že oveľa viac vyvážalo, ako nakupovalo, jeho ekonomika prekvitala.
Prišli aj negatíva
Časy rozmachu však priniesli aj negatíva: Ekonomická sila ukolísala jej lídrov falošným pocitom bezpečia. Ich neschopnosť pokračovať v ďalších reformách sa teraz objavuje znova.
Zrazu sa nad bývalou európskou veľmocou schyľuje k dokonalej búrke, ktorá signalizuje, že jej súčasná recesia nie je len „technická“, ako by si politici želali. Je skôr predzvesťou zásadného zvratu v ekonomickom bohatstve Európy. Hrozí, že otrasy spôsobia ešte väčší tlak v už aj tak polarizovanom politickom prostredí kontinentu.
Mnohé z najväčších nemeckých spoločností – od gigantov ako Volkswagen a Siemens až po množstvo menej známych, menších firiem – čelia toxickému kokteilu namiešanému z vysokých nákladov na energie, nedostatku pracovníkov a hromady byrokracie. Trpia honbou za zelenšími pastvinami v Severnej Amerike a Ázii.
Nemecké štatistiky sa len zhoršujú. Nezamestnanosť stúpla v júni medziročne o približne 200-tisíc, teda v mesiaci, keď firmy bežne pridávajú pracovné miesta. Hoci celková miera nezamestnanosti zostáva nízka na úrovni 5,7 percenta a počet voľných pracovných miest je vysoký takmer 800-tisíc. Nemeckí predstavitelia sa pripravujú na ďalšie zlé správy.
„Začíname pociťovať ťažké ekonomické podmienky na trhu práce,“ povedala šéfka nemeckého úradu práce Andrea Nahlesová. „Nezamestnanosť rastie a rast zamestnanosti stráca dynamiku,“ priblížila.
Keď Nemecko kýchne,…
V dôsledku závislosti od priemyslu je Nemecko obzvlášť zraniteľné. S výnimkou výrobcu softvéru SAP nemecký technologický sektor v podstate neexistuje. Vo finančnom svete sú jeho najväčší hráči známi najmä vďaka zlým stávkam (Deutsche Bank) a škandálom (Wirecard). Výroba predstavuje asi 27 percent ekonomiky krajiny v porovnaní s 18 percentami v USA.
Súvisiacim problémom je, že najdôležitejšie priemyselné segmenty Nemecka — od chemikálií cez autá až po stroje – sú zakorenené v technológiách 19. storočia. Aj keď sa krajine už desaťročia darí, mnohé z produktov sú buď zastarané (spaľovací motor), alebo sú jednoducho príliš drahé na výrobu v Nemecku.
Vezmime si kovy. V marci spoločnosť, ktorá vlastní najväčšiu nemeckú hutu na výrobu hliníka Uedesheimer Rheinwerk, uviedla, že do konca roka závod uzavrie kvôli vysokým nákladom na energiu. Takéto správy by boli menej znepokojujúce, ak by Nemecko malo bohatú históriu hospodárskej diverzifikácie. Bohužiaľ, jeho doterajšie výsledky sú v tomto smere prinajlepšom nejednotné.
Napríklad Nemecko bolo priekopníkom modernej technológie solárnych panelov, aby sa začiatkom roku 2000 stalo ich najväčším svetovým výrobcom. Po tom, čo Číňania skopírovali nemecké patenty a zaplavili trh lacnými alternatívami, sa však nemeckí výrobcovia solárnych panelov zrútili.
V biotechnológiách bola firma BioNtech so sídlom v Mainzi v čele vývoja vakcíny mRNA, ktorá sa ukázala ako kľúčová pri pomoci svetu prekonať covidovú pandémiu. Na základe tohto úspechu spoločnosť v januári oznámila plány na to, čo jej zakladateľ nazval „obrovskou“ investíciou do špičkového výskumu rakoviny, avšak v Spojenom kráľovstve.
… Európa prechladne
Inovácie vedú k hospodárskemu rastu a keďže tradičný nemecký priemysel upadá, je otázkou, čo ho nahradí. Zatiaľ nie je nič v dohľade. Nemecko je na ôsmom mieste v rebríčku Global Innovation Index, ktorý každoročne zostavuje Svetová organizácia duševného vlastníctva OSN. V prvej trojke nie je žiadna európska krajina.
V oblasti umelej inteligencie, technológie, o ktorej mnohí pozorovatelia veria, že bude poháňať ekonomický rast pre nastupujúcu generáciu, je Nemecko už takisto známe. Problém spočíva v tom, že len štyri zo 100 najcitovanejších vedeckých prác o AI v roku 2022 boli nemecké. V porovnaní so 68 prácami z proveniencie Spojených štátov a 27 z Číny.
„Nemecko nemá čo ponúknuť v žiadnom z najdôležitejších sektorov orientovaných na budúcnosť,“ povedal šéf nemeckého ekonomického inštitútu DIW Marcel Fratzscher. „To, čo existuje, je starý priemysel,“ dodal.
Erózia priemyselného jadra Nemecka bude mať podstatný vplyv na zvyšok Európskej únie. Nemecko nie je len najväčším európskym hráčom; funguje aj ako stred kolesa a spája rozmanité ekonomiky regiónu ako najväčší obchodný partner a investor pre mnohé z nich.
Za posledné tri desaťročia nemecký priemysel premenil strednú Európu na svoju výrobnú halu. Porsche vyrába svoje najpredávanejšie SUV Cayenne na Slovensku, Audi chrlí motory v Maďarsku od začiatku 90. rokov a výrobca prémiových spotrebičov Miele vyrába práčky v Poľsku.
V regióne sú aktívne tisíce malých a stredných nemeckých firiem, takzvaný „mittelstand“, ktorý tvorí chrbtovú kosť ekonomiky krajiny a vyrábajú najmä pre európsky trh. Aj keď nezmiznú zo dňa na deň, trvalý pokles v Nemecku by nevyhnutne stiahol aj zvyšok regiónu. „Existuje nebezpečenstvo, že Európa skončí medzi porazenými,“ priznal nedávno generálny riaditeľ výrobcu automobilových dielov Schaeffler Klaus Rosenfeld a dodal, že jeho spoločnosť pravdepodobne postaví svoje ďalšie závody v USA.
Das Auto skončilo
Automobilový priemysel, ktorý je dlho zdrojom národnej hrdosti, sa stal už aj Achillovou pätou Nemecka. Dôvody skôr súvisia s aroganciou ako so štrukturálnymi nedostatkami krajiny, píše Politico. Spoločnosti ako Mercedes, BMW a Volkswagen celé roky odmietali opustiť spaľovací motor a ignorovali Teslu a ďalších prvých inovátorov. „Geopolitický vývoj jasne ukázal, že náš ekonomický model už nie je zárukou prosperity,“ povedal Andreas Rade, výkonný riaditeľ Združenia nemeckého automobilového priemyslu, hlavnej lobistickej zložky v tomto sektore.
Táto strategická chyba otvorila dvere nielen Elonovi Muskovi, ale aj Číne, ktorá začala pred 15 rokmi investovať značné sumy do vývoja elektrických vozidiel. V minulom roku tvorili čínski výrobcovia približne 60 percent z viac ako desiatich miliónov plne elektrických áut predaných po celom svete.
Nemci už pociťujú následky. Volkswagen, ktorý dominuje čínskemu automobilovému trhu už desaťročia, stratil v prvom štvrťroku svoju korunu najväčšieho výrobcu automobilov v krajine v prospech miestneho konkurenta BYD v dôsledku prudkého nárastu predaja elektrických vozidiel. Čína je najväčším automobilovým trhom na svete a predstavuje takmer 40 percent tržieb Volkswagenu.
Nedávna štúdia poisťovne Allianz predpokladá, že ak sa súčasné trendy udržia a čínski výrobcovia budú zvyšovať svoj podiel na trhu v Číne aj v Európe, európskym výrobcom automobilov a dodávateľom by do roku 2030 mohli klesnúť zisky o desiatky miliárd eur, pričom bremeno budú niesť nemecké spoločnosti.
Exodus môže zastaviť vláda
Nemecký priemysel neopúšťa Nemecko úplne. Firmy rady zostanú, pokiaľ ich vláda zaplatí. Spoločnosť BASF otvorila závod neďaleko Drážďan, ktorý vyrába katódové materiály pre batérie pre elektrické autá, len pred dvoma týždňami a zaviazala sa, že bude naďalej investovať na svojom domácom trhu. Na zabezpečenie takýchto záväzkov však boli miestne a federálne vlády nútené ponúknuť štedré stimuly. Spoločnosť BASF dostane napríklad vládnu podporu vo výške 175 miliónov eur na svoju novú prevádzku batérií.
Podobne v júni si americký výrobca čipov Intel zabezpečil okamžitú dotáciu desať miliárd eur na rozsiahlu novú továreň v meste Magdeburg na východe krajiny. To znamená 3,3 milióna eur na každé z troch tisíc pracovných miest, ktoré sa spoločnosť zaviazala vytvoriť.
Bez takejto podpory je ťažké odolať volaniam sirén cenovo dostupnejších trhov. Keďže nemecké inžinierstvo stratilo v elektrickej ére náskok, automobilky zdvojnásobili svoje zahraničné investície, najmä v Číne alebo USA. Ani jednému z nich nie je neznáme využívanie daňových stimulov a dotácií na prilákanie investorov.
Veľa napovedá aj nedávne vyjadrenie BASF. Na otázku, čo spoločnosť plánuje urobiť s chemickými závodmi, ktoré zatvárala vo svojom nemeckom centre, sa generálny riaditeľ Martin Brudermüller pokúsil uhnúť a povedal, že spoločnosť „nezničí všetko okamžite“.
Ďalšie dôležité správy
