V priebehu nasledujúcich desiatich rokov dôjde na celom svete k výraznému nárastu cien nehnuteľností; medziročne v priemere až o deväť percent. Vyplýva to z prieskumu ekonomických expertov uskutočneného nemeckým inštitútom ifo a Inštitútom pre švajčiarsku hospodársku politiku, ktorý sa zameral na očakávania ekonómov v oblasti cien nehnuteľností na bývanie na globálnej úrovni.
Mnohé krajiny zaznamenali v poslednom desaťročí prudký nárast hodnoty nehnuteľností a nájomného. Napríklad nominálne ceny nehnuteľností na celom svete medzi rokmi 2012 a 2022 vzrástli v priemere o 5,4 percenta ročne, ukazujú údaje Banky pre medzinárodné zúčtovanie.
Kovidová pandémia a z nej vyplývajúci príklon k práci z domu, ako aj vysokoinflačné prostredie v kombinácii s vysokými úrokovými sadzbami však mohli tento trend zastaviť. Špeciálny modul v najnovšom prieskume ekonomických expertov sa preto pýtal odborníkov na ich očakávania týkajúce sa vývoja cien nehnuteľností v nasledujúcich desiatich rokoch.
Výsledky ukazujú, že experti naďalej predpokladajú výrazné zvýšenie cien nehnuteľností na celom svete. Existuje niekoľko regiónov (napr. východná Afrika a južná Ázia), v ktorých sa očakáva ročný nárast cien nehnuteľností o viac ako 20 percent. Vysoký nárast (10 až 15 percent) by mal nastať v Južnej Amerike, východnej Európe, Strednej Ázii a severnej Afrike. V Severnej Amerike, západnej Európe, Oceánii a juhovýchodnej Ázii dôjde k miernejšiemu nárastu o šesť až osem percent.
Veľa závisí aj od inflačných očakávaní odborníkov. Na regionálnej úrovni budú krátkodobé (+0,76) a dlhodobé (+0,48) inflačné očakávania respondentov korelovať s ich hodnoteniami vývoja cien nehnuteľností v najbližších desiatich rokoch. Reálne zvýšenie cien nehnuteľností bude preto pravdepodobne nižšie ako nominálne hodnoty.
Výrazné rozdiely v očakávaniach vývoja cien nehnuteľností sú obzvlášť evidentné v Európe. Zatiaľ čo v západnej a v menšej miere v severnej Európe sa očakáva mierny nárast cenovej hladiny nehnuteľností (6,4, resp. 9,9 percenta), očakávania ročného rastu v južnej a východnej Európe sú takmer trikrát vyššie (18,4 a 14,9 percenta).
Prieskum ekonomických expertov sa koná štvrťročne. Na tom aktuálnom, ktorý prebiehal od 14. júna do 2. júla 2023, sa zúčastnilo 1 405 respondentov zo 133 krajín.
Ďalšie dôležité články
