Ekonomika Európskej únie tento rok aj v budúcom roku predovšetkým vďaka rýchlejšiemu uvoľňovaniu protipandemických obmedzení porastie rýchlejšie, než sa pôvodne čakalo. Vo svojej jarnej makroekonomickej prognóze to uviedla Európska komisia (EK), ktorá tak zlepšila tohtoročný výhľad rastu hrubého domáceho produktu (HDP) na 4,2 percenta. Budúci rok by mala ekonomika EÚ, ktorá vlani kvôli pandémii zažila rekordný prepad, vykázať rast o 4,4 percenta.
Predchádzajúci odhad komisie pritom vo februári počítal s tohtoročným rastom o 3,7 percenta a budúci rok o 3,9 percenta. Únijná exekutíva vidí dôvod k optimistickejšej predpovedi najmä v rýchlejšom tempe očkovania, ktoré dovoľuje rade štátov svižnejší návrat k bežnej prevádzke, než sa čakalo v zime.
Odhady zlepšila komisia aj pre krajiny eurozóny, pri ktorých tento rok očakáva rast o 4,3 percenta a budúci rok ešte o desatinu percentuálneho bodu vyšší. V zime predpovedala na tento i budúci rok zhodný rast HDP o 3,8 percenta.
Ekonomika eurozóny bude podľa ECB tento rok rásť pomalšie, výrobcom chýbajú čipy
„Aj keď ešte nemáme vyhrané, hospodárske vyhliadky Európy sú oveľa optimistickejšie. Aktualizovali sme prognózy pre ekonomiku celej EÚ aj eurozóny na tento a budúci rok s ohľadom na to, že stúpa zaočkovanosť, uvoľňujú sa obmedzenia a život sa pomaly vracia do normálu," vyhlásil podpredseda EK pre ekonomiku Valdis Dombrovskis.
Ekonomika európskeho bloku by sa tak rýchlejšie mala zotaviť z rekordného prepadu o 6,1 percenta, ktorý kvôli koronavírusu zažila vlani. Na predkrízovú úroveň by sa všetky členské štáty EÚ by mali dostať do konca budúceho roka.
Tento rok však nebude oživenie vo všetkých krajinách rovnako rýchle. S najvyššími hodnotami rastu počíta EK v Španielsku a vo Francúzsku, kde sa priblíži šiestimi percentám. Česká ekonomika porastie najpomalšie zo všetkých krajín Višehradskej štvorky (V4) a s hodnotou 3,4 percenta zaostane za únijným priemerom. Členmi V4 je okrem Česka aj Slovensko, Poľsko a Maďarsko. Ešte pomalší rozjazd ekonomík očakáva Brusel pri pobaltských či severoeurópskych krajínách, kde sa rast väčšinou bude pohybovať pod tromi percentami.
Ekonomika eurozóny aj EÚ v 1. štvrťroku podľa očakávania klesla
Komisia predpokladá, že k zotaveniu ekonomík pomôže mimoriadny fond obnovy, z ktorého by mali začať peniaze do členských krajín prúdiť v druhej polovici roka. Členské krajiny však musia najprv Bruselu poslať plány, na základe ktorých bude komisia peniaze rozdeľovať. To zatiaľ urobilo 15 štátov vrátane tých najväčších.
Únijná exekutíva upozorňuje, že na výsledné čísla môže mať vplyv rad faktorov. Rast môže byť napríklad vyššií, ak sa ľudia po kríze rozhodnú míňať viac peňazí, než odhaduje komisia. Ak naopak budú opatrnejší a budú chcieť šetriť v obavách z ďalšej pandémie, môže sa ekonomika rozbiehať pomalšie.
„Pre zdravie našich občanov i našich ekonomík bude samozrejme podstatné udržať súčasné rýchle tempo očkovania v EÚ," podotkol komisár EK pre hospodárstvo Paolo Gentiloni, že prípadná neochota ľudí k očkovaniu a ďalšia vlna pandémie by mohla hospodárstvo opäť výrazne zbrzdiť.
