O návrhu komisie bude rokovať europarlament a tiež členské krajiny EÚ, kde nemá podobné riešenie jednoznačnú podporu.

Slovensko je proti

Slovenská republika patrí medzi štáty, ktoré podobné plány jednoznačne odmietajú. Predovšetkým krajiny zo stredu a východu EÚ poukazujú na nefunkčnosť prerozdeľovania žiadateľov o azyl dlhodobo, niektoré sa kvôli tomu obrátili na súd únie.

Minister vnútra Robert Kaliňák novinárom povedal, že Slovensko tento návrh nepodporí. Podľa neho ide len o návrh komisie, čiže je to len začiatok procesu, ktorý musí prejsť Radou EÚ ako aj Európskym parlamentom. „Nehovoriac o tom, že prvé náznaky všeobecného konsenzu v oblasti zastavenia hraníc na balkánskej ceste či dohody s Tureckom sa rodili veľmi ťažko a tento úzky konsenzus potrebujeme rozširovať, aby sme krízu zvládli,“ vysvetlil novinárom s tým, že musíme riešiť príčiny a nie symptómy.

„Platí, že ak máme cyklistov, ktorí nám často padajú, nebudeme rozširovať traumatologické oddelenia, ale zavedieme ochranné prilby, aby sa to už nestávalo,“ vysvetlil na príklade minister vnútra. Toto je podľa neho práve ten problém, „že nemôžeme riešiť následky, ale poďme riešiť príčinu a následne sa môžu vyriešiť ostatné veci“.

Šéf rezortu vnútra je za rozširovanie vecí, v ktorých majú krajiny jednotný názor. Tento návrh EK nenájde podľa neho veľkú podporu ani u ostatných krajín. Zopakoval, že povinné kvóty sú pre Slovensko stále absolútne neprijateľné. Treba si však podľa jeho slov uvedomiť, ako funguje Európska únia.

Štvrť milióna za neprijatého azylanta

Ak v konkrétnej krajine bude podaných žiadostí o azyl nad 150 percent tejto hodnoty, budú všetci ďalší žiadatelia prerozdeľovaní podľa rovnako určenej kvóty medzi tých ďalších členov EÚ, ktorí nedosahujú ani 100 percent príslušnej hodnoty. Mechanizmus bude platiť do tej doby, než sa v príslušnej krajine počty žiadateľov opäť neznížia pod 150 percent referenčného počtu.

Členská krajina má tiež mať možnosť dočasne sa z automatického mechanizmu vyplatiť. Čiastku 250-tisíc eur bude ale musieť platiť za každého „svojho" žiadateľa o azyl tej krajine dvadsaťosmičky, ktorá sa tohto človeka ujme, navrhuje únijná exekutíva.

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák má problém porozumieť, prečo Európska komisia s takýmto návrhom prišla. Európska únia si podľa neho čoraz viac osvojuje, že migrácia je viac než kvóty a že v prvom rade sa treba zamerať na ochranu hraníc, dôslednú registráciu tých ľudí, ktorí prichádzajú, vpúšťanie len utečencov a nie ekonomických migrantov a vracanie tých, ktorí nemajú právo byť v únii.

„Vyčísľovať hodnotu jedného migranta v peniazoch má do činenia aj s nejakými hranicami etiky, a nechcem povedať, ktorými ďalšími,“ povedal šéf slovenskej diplomacie. Netreba však podľa neho dramatizovať, keďže to je len návrh. „Vieme, aká je atmosféra medzi členskými krajinami. Pre EK je dôležité, aby si uvedomila, že môže mať návrhy, ktoré považuje za výborné, no nemôže konať proti vôli členských štátov,“ dodal na záver.

Základom návrhu komisie je „korekčný mechanizmus", ktorý automaticky určí, že niektorý členský štát čelí neúmerne vysokému počtu žiadostí o azyl. Príslušná referenčná hodnota má podľa predstavy komisie rovnakou mierou závisieť od bohatstva a veľkosti populácie danej krajiny.

Predĺženie kontrol na hraniciach

Európska komisia dnes tiež v rámci schengenského priestoru bez vnútorných hraničných kontrol odporučila až šesťmesačné predĺženie kontrol na hraniciach piatich krajín EÚ kvôli regulácii migračných tokov. Návrh, ktorý musí schváliť najbližší summit Európskej únie, sa týka Nemecka, Rakúska, Švédska, Dánska a pridruženého Nórska, ktoré už takéto opatrenia uplatňujú.

Komisia dospela k tomuto odporúčaniu na základe zistení, že sa Grécko, ktoré slúžilo od minulého leta ako vstupná brána pre blízkovýchodných utečencov smerujúcich do Európy cez Turecko, zatiaľ v stanovenej trojmesačnej lehote nezbavilo všetkých vážnych nedostatkov v kontrole vonkajších hraníc EÚ.

Komisia upozornila, že to ale neznamená návrh na vylúčenie Grécka zo schengenského priestoru, teda na zavedenie letiskových či prístavných kontrol pohybu medzi Gréckom a zvyškom krajín systému.