Očakávaná sada krízových opatrení na zníženie výdavkov za elektrinu v Európskej únii by mohla zahŕňať dva ciele týkajúce sa úspor. Európska komisia sa chystá navrhnúť jednak zníženie celkovej spotreby elektriny, jednak povinné obmedzenie vo vybraných častiach dňa, keď býva najvyšší dopyt. Napísala to dnes agentúra Bloomberg, ktorá sa dostala k pracovnej verzii chystaného návrhu.
Komisia musí navrhnúť konkrétny plán
Európske úspory energie sú jedným z bodov, ktorý v piatok podporili členské krajiny na mimoriadnej rade ministrov zodpovedných za energetiku. Zástupcovia vlád sa tiež vyslovili za zastropovanie ceny plynu alebo prerozdeľovanie mimoriadnych ziskov dodávateľov, ktorí vyrábajú elektrinu z lacnejších zdrojov. Komisia teraz musí navrhnúť konkrétnu podobu týchto krokov, pričom európski činitelia už minulý týždeň varovali, že „diabol bude v detailoch".
„Ak plán na zníženie dopytu von der Leyenovej prejde cez členské štáty, bude to radikálne rozhodnutie a prvý konkrétny krok k obmedzeniu spotreby opatreniami, ktoré sa podobajú prídelovému systému," píše Bloomberg. Povinný cieľ týkajúci sa spotreby v špičke by podľa agentúry spočíval vo vytipovaní troch alebo štyroch hodín na každý pracovný deň. Pri vysokom dopyte sa do ceny elektriny premietajú do drahších zdrojov vrátane plynu, obmedzenie spotreby v týchto momentoch by tak podľa EK umocnilo úsporný efekt.
Firmy sa teraz tešia enormným ziskom
Plán európskej exekutívy sa ešte pred oficiálnym predstavením môže zmeniť. V utorok sa ním bude zaoberať zbor eurokomisárov, pričom v prípade schválenia by mohla v stredu von der Leyenová oznámiť detaily pri prejave v Európskom parlamente.
Pracovná verzia obsahuje aj zavedenie špeciálneho poplatku pre dodávateľov fosílnych palív, ktorí sa teraz tešia enormným ziskom, uvádza agentúra Reuters. Výška „solidárneho príspevku" by sa podľa informácií odvíjala od „zdaniteľných prebytočných ziskov z fiškálneho roka 2022". Reuters dodáva, že ako nadmerné by boli brané zisky od istej hranice nad úrovňou priemerných ziskov z uplynulých rokov. Aký podiel z nich by nový poplatok tvoril, zatiaľ nie je jasné.
Takto vybrané prostriedky by potom štáty mohli použiť na zmiernenie vplyvu vysokých cien energií na spotrebiteľov.
Uplatnenie podobného princípu je zvažované v prípade príjmov firiem vyrábajúcich elektrinu z uhlia, jadra a obnoviteľných zdrojov. Tie môžu v dôsledku vysokej ceny plynu tiež realizovať enormné zisky, pretože veľkoobchodná cena elektriny sa v EÚ vytvára plošne podľa najdrahšieho zdroja.
Hrozia širšie spoločenské a ekonomické škody
„Dramatický nárast v cenách elektriny, ktorý pozorujeme, vytvára tlak na domácnosti, malé a stredné podniky a priemysel, pričom hrozia širšie spoločenské a ekonomické škody," vysvetľuje EK v neoficiálnom návrhu potrebu spoločnej intervencie.