Európske médiá návrh popisujú ako najväčší možný presun suverenity jednotlivých členských krajín smerom k Európskej únii od vzniku spoločnej európskej meny. Komisia v utorok navrhla takisto sprísnenie kontrol na vonkajších hraniciach, ktoré by sa dotkli aj občanov EÚ.

Podľa návrhu komisie by členské štáty mali dať agentúre na ochranu vonkajších hraníc Frontex k dispozícii 1 500 pohraničníkov, ktoré by bolo možné nasadiť na ochranu schengenskej hranice v priebehu niekoľkých dní.

Suverenitu návrh údajne neohrozuje

Európske krajiny by pritom v prípade nutnosti museli prijať nasadenie európskych pohraničníkov aj proti svojej vôli. Doteraz bolo možné nasadiť príslušníkov pohraničnej služby Frontex na hranici len na požiadanie príslušnej krajiny.

Podľa D. Avrampoulosa ale návrh suverenitu členských krajín nijako neohrozuje. „Nebudeme robiť žiadne jednostranné rozhodnutia,“ uviedol. Podľa F. Timmermansa pôjde predovšetkým o zlepšenie preventívnych opatrení, aby k nasadeniu pohraničníkov dochádzalo „len zriedka, ak vôbec niekedy“. Členské krajiny si musia byť ale vedomé, že vonkajšia hranica je hranicou všetkých vnútri schengenského priestoru, dodal podpredseda komisie.

„Nenahrádza zodpovednosť členských štátov a už vôbec nie ich suverenitu,“ uviedol komisár D. Avrampoulos. Pokiaľ by sa proti rozhodnutiu o vyslanie jednotky rýchleho nasadenia pohraničníkov vyslovila väčšina členských štátov, bolo by možné ho zablokovať, uviedol. „Čo dnes vytvárame, znamená viac Európy,“ dodal komisár.

Súčasťou novovytvoreného systému ochrany vonkajších hraníc by mal byť tiež Návratový úrad, ktorý by sa zaoberal návratom neúspešných žiadateľov o azyl do krajiny ich pôvodu.

Zlepšiť by sa malo tiež technické vybavenie Frontexu, ktoré by mohli využívať pohraničníci jednotlivých členských krajín. Malo by sa tak zabrániť prípadom z minulosti, kedy napríklad Grécko nemalo dostatok prístrojov na snímanie odtlačkov prstov a registráciu utečencov.

Kontroly hraníc aj pre občanov EÚ

Komisia v utorok navrhla takisto zmenu schengenského kódexu hraníc, ktorá by znamenala opätovné zavedenie hraničných kontrol na vonkajších hraniciach priestoru aj pre občanov EÚ. Opatrenie má pomôcť predovšetkým v boji proti terorizmu. Podľa komisie tak bude možné odhaliť napríklad európskych občanov bojujúcich v Sýrii za organizáciu Islamský štát, ktorí sa chcú vrátiť do Európy.

S návrhmi komisie musí vyjadriť súhlas Európsky parlament aj Európska rada, ktorej členmi sú šéfovia štátov a vlád jednotlivých členských krajín. Tí sa novým návrhom komisie môžu zaoberať už vo štvrtok, keď sa v Bruseli zídu na poslednom tohtoročnom summite.

Vzhľadom ku krátkej dobe od zverejnenia návrhu sa ale zásadné stanovisko neočakáva. Konečná podoba návrhu by sa podľa európskych médií mohla ešte v priebehu európskeho schvaľovania výrazne zmeniť.

Podľa D. Avrampoulosa komisia zatiaľ nepozná názor jednotlivých členských krajín na predložený návrh. Všetky štáty dvadsať osmičky ale v uplynulých mesiacoch volali po lepšej ochrane vonkajších hraníc, návrh tak podľa neho poskytuje priestor, aby preukázali solidaritu. Podľa F. Timmermansa je to príležitosť predovšetkým pre „východoeurópske členské štáty“.

Veľká nevôľa politikov

Mnoho európskych politikov ale už pred utorkovým predstavením návrhu na vznik európskej pohraničnej stráže vyjadrovalo značnú nevôľu k možnosti nasadenia európskej pohraničnej stráže aj napriek odporu príslušnej krajiny.

Napríklad poľský minister zahraničia Witold Waszczykowski uviedol, že by sa v prípade takejto pohraničnej stráže jednalo o „nedemokratickú štruktúru, pri ktorej by nikto nevedel, komu sa zodpovedá“. Pochybnosti vyjadril tiež šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó. „Nebudem podporovať prevzatie hraničných kontrol na základe diktátu,“ uviedol.

Podporu má plán Európskej komisie naopak u Nemecka, Francúzska či Holandska. Už dopoludnia zámer Európskej komisie posilniť kontrolu vonkajších hraníc EÚ privítal aj český premiér Bohuslav Sobotka, podľa ktorého vychádza z návrhov, ktoré česká vláda dlhodobo v rámci EÚ presadzuje.

Tento rok sa do EÚ nelegálne dostalo už 1,55 milióna ľudí

Za prvých 11 mesiacov tohto roka prekročilo vonkajšie hranice Európskej únie nelegálne asi 1,55 milióna ľudí, čo predstavuje nový rekord. Oznámili to v utorok vo Varšave predstavitelia agentúry na ochranu vonkajších hraníc EÚ Frontex.

V novembri bolo zaznamenaných 269-tisíc nelegálnych prekročení hraníc; je to mierny pokles v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka (283-tisíc), citovala zo správy agentúra DPA.

Vzhľadom na zhoršujúce sa počasie poklesol počet migrantov a utečencov prichádzajúcich do Grécka. V novembri ich bolo napočítaných 108-tisíc, čo je približne o polovicu menej ako v predchádzajúcom mesiaci. Za príčinu tohto poklesu predpokladá agentúra Frontex prísnejšie hraničné kontroly na takzvanej západobalkánskej migračnej trase. Najviac migrantov a utečencov prúdiacich do Grécka pochádza zo Sýrie, nasledujú Afganci a Iračania.

V novembri prekročilo hranice na západobalkánskej trase neoprávnene 164-tisíc osôb. V prvých jedenástich mesiacoch roka ich bolo 667-tisíc, teda 22-krát viac ako v rovnakom období minulého roka.

Frontex upozornil, že veľa osôb je v štatistike nelegálnych prekročení hraníc započítaných viackrát. Množstvo ľudí, zaregistrovaných v Grécku, totiž vstúpilo druhýkrát na územie EÚ cez Maďarsko a Chorvátsko.