Od žiaroviek po vojenský výcvik a k tomu ešte miliardy eur navyše. Je ťažké udržať si prehľad o všetkej pomoci, ktorú EÚ na Ukrajinu posiela. Pomoc je jedna vec, no členstvo v bloku zas druhá, píše ekonomický týždenník The Economist.
Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ koncom januára pre Politico povedal, že jeho krajina má „ambiciózny plán pridať sa do dvoch rokov k EÚ“. V roku 2023 tak očakáva spustenie predvstupových rokovaní. Podľa Economistu ide o kúzelné zmýšľanie, ktoré však nebráni tomu, aby sa vzťah Ukrajiny a EÚ v nasledujúcich rokoch radikálne zmenil.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady Charles Michel a ich tímy 3. februára navštívili Kyjev, aby sa tam stretli s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. „Ukrajinu budeme podporovať tak dlho, ako to bude potrebné,“ povedala von der Leyenová, ktorá so sebou priniesla balík pomoci v hodnote 450 miliónov eur. Celková pomoc pre vojnou zmietanú Ukrajinu sa tak vyšplhala na 50 miliárd eur.
Pokiaľ však ide o členstvo v EÚ, predsedníčka si dala pozor, aby sa vyhla určeniu akýchkoľvek konkrétnych dátumov. „Neexistuje žiadna pevne daná časová os, no existujú ciele,“ spresnila.
Zelenskyj následne v rámci svojho každodenného príhovoru k národu povedal, že jeho krajina si zaslúži, aby rokovania o pristúpení k EÚ začali ešte do konca roka 2023. Podľa týždenníka to však nie je pravdepodobné.
Reforma EÚ ako prvý krok
Ukrajina sa spolu s Moldavskom v júni 2022 oficiálne stala kandidátskou krajinou pre vstup do EÚ. Táto myšlienka by ešte pred začiatkom vojny bola považovaná skôr za fantáziu než realitu.
Predseda think-tanku Ukrajinské centrum pre bezpečnosť a spoluprácu Serhij Kuzan verí, že by sa Ukrajina do dvoch rokov mohla stať členom bloku, pretože Európa sa už veľmi zmenila. Pred začiatkom invázie by podľa neho bolo ťažké si predstaviť, že by EÚ tvárou v tvár ruskej agresii dokázala ostať jednotná a Ukrajine poslať takú rozsiahlu pomoc. Okrem toho vojna urýchlila prerod krajiny v každej oblasti, dodáva Kuzan.
Predseda think-tanku Európska iniciatíva stability Gerald Knaus zase tvrdí, že je nemožné, aby sa Ukrajina do dvoch rokov stala členom EÚ. Súčasní členovia by totiž od strachu pred stratou fondov a vplyvu mali proti tomuto kroku značné výhrady. Aby sa krajina mohla stať členom bloku, musia sa stať dve veci – nádejný člen musí splniť všetky normy EÚ a musí sa zmeniť aj samotný blok, tvrdí Knaus.
Pri 27 členoch je prijímanie akýchkoľvek rozhodnutí už tak náročnou úlohou. Ak by sa blok rozrástol, mohlo by to byť úplne nemožné. Francúzski a nemeckí lídri preto trvajú na tom, že bez reformy EÚ nemôže dôjsť k rozšíreniu, uzatvára The Economist.
Ďalšie dôležité správy
