Nemecko a Poľsko by si mali nažívať ako dvaja šťastní susedia. Spájajú ich blízke osobné vzťahy, ako aj obchod v hodnote 150 miliárd eur. Netreba zabúdať ani na to, že obe krajiny sú v neposlednom rade kľúčovými členmi EÚ i NATO, píše The Economist.
Ruská invázia na Ukrajinu predstavuje pre Európu to najväčšie bezpečnostné riziko od čias studenej vojny. V tejto súvislosti sú Poľsko a Nemecko – po Spojených štátoch a Británii – najvýznamnejšími strategickými spojencami Kyjeva.
Cez Poľsko vedie hlavná prepravná trasa, ktorou na Ukrajinu prúdia zbrane, a krajina je takisto domovom pre milióny ľudí utekajúcich pred ruskou agresiou. Nemecko v tejto otázke síce reagovalo trochu pomalšie, no podarilo sa mu stať krajinou s najvyšším podielom na vojenskom úsilí ukrajinských ozbrojených síl.
Kompenzácia za nacistické zločiny
Ani tieto skutočnosti nebránili námestníkovi poľského ministra zahraničných vecí Arkadiuszovi Mularczykovi, aby na Nemecko spustil vlnu kritiky. Svojho zdanlivého spojenca nazval „neúctivým“ a „nepriateľským“, pričom ho nezabudol obviniť z toho, že sa Poľsko snaží zmeniť na svoj „vazalský štát“.
Mularczyk takisto pomáhal spísať trojzväzkovú štúdiu, ktorá Nemecku vyčísľuje jeho účet za druhú svetovú vojnu so všetkými škodami, ktoré krajina počas tohto obdobia svojmu susedovi spôsobila. Poľsko tak od Berlína žiada kompenzáciu vo výške 1,3 bilióna eur, čo je dvojnásobok poľského HDP.
Nemecko však na nároky Poľska odpovedalo ráznym „nie“.
Zotročenie Poľska
Nikto nespochybňuje ohavnosť nacistických zločinov v Poľsku, no došlo k nim už pred 80 rokmi, argumentuje The Economist. Nemecko sa podľa denníka odvtedy v prospech Poľska vzdalo rozsiahlych častí územia a v snahe raz a navždy uzavrieť vojnovú kapitolu podpísalo dohody s rôznymi poľskými vládami.
Zhoršujúce sa vzťahy medzi týmito dvomi krajinami treba chápať v kontexte európskej politiky Poľska, vysvetľuje Piotr Buras z think-tanku Európska rada pre zahraničné vzťahy.
Brusel na Poľsko tlačí pre snahy miestnej vlády o zničenie nezávislosti súdnictva a zavedenie tradičných „rodinných hodnôt“. Líder strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyňski to však využil k tomu, aby za pôvodcu poľských problémov označil práve Nemecko, ktoré podľa neho všetko riadi spoza opony.
Kaczyňski v decembri roka 2021 dokonca tvrdil, že skutočným cieľom Nemecka je premeniť EÚ na „Štvrtú ríšu“. Ešte aj niekoľko mesiacov po vypuknutí ruskej vojny na Ukrajine trval líder PiS na tom, že Berlín v snahe „zotročiť“ Poľsko paktuje s Moskvou.
Tmel alebo klin?
Nemecko si časť viny na seba pritiahlo samé. Jeho neschopnosť správať sa k Poľsku v otázke zodpovednosti za nacistické zločiny s rešpektom je však iba jednou z príčin. Svojou trochou prispeli aj nemeckí lídri, ktorí slepo dôverovali ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, aj keď ich pred ním mnohí európski lídri varovali. Výsledkom ich správania je už dobre známa závislosť od ruských energií, ktorú na Nemecko privolali.
Kaczyňského sila spočíva v tomto pocite morálnej nadradenosti. Iróniou však je, že sa ňou rozhodol oháňať v čase, keď Nemecko v súvislosti s Ruskom pokorne priznalo svoju chybu v úsudku.
Aj napriek tomu, že Poľsko na volanie Ukrajiny o pomoc reagovalo hrdinsky, je to práve táto krajina, ktorá robí širšiemu západnému spojenectvu problémy, uzatvára The Economist.