Európska centrálna banka vo štvrtok zvýšila svoju základnú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu na 4,50 percenta. K zvýšeniu úrokov prikročila už po desiaty raz za sebou, sprísňovaním menovej politiky sa snaží dostať pod kontrolu infláciu. Časť analytikov predpokladala, že ECB už sadzby nezvýši. Banka tiež zhoršila výhľad ekonomiky eurozóny pre tento rok aj na ďalšie dva roky.
ECB začala zvyšovanie úrokových sadzieb vlani v júli. Vtedy základnú sadzbu zvýšila na 0,50 percenta z rekordného minima nula percent, na ktorom ju držala od roku 2016. Zvyšovanie nákladov na úvery zvyčajne pomáha znížiť infláciu, zároveň má však negatívny vplyv na hospodársky rast.
Inflácia spomaľuje, zostáva však vysoká
Štatistický úrad Eurostat koncom minulého mesiaca vo svojom rýchlom odhade uviedol, že medziročná miera inflácie v eurozóne v auguste zostala nezmenená na 5,3 percenta, hoci analytici očakávali pokles na 5,1 percenta. Vlani sa inflácia v eurozóne po prvý raz od zavedenia jednotnej európskej meny euro dostala nad desať percent. Odvtedy už síce výrazne klesla, naďalej však zostáva vysoko nad dvojpercentným cieľom ECB.
„Inflácia naďalej klesá, ale stále sa očakáva, že zostane príliš vysoká príliš dlhý čas. Rada guvernérov je odhodlaná zabezpečiť včasný návrat inflácie k svojmu dvojpercentnému strednodobému cieľu," uviedla ECB v štvrtkovej tlačovej správe. Centrálna banka vo štvrtok tiež zvýšila odhad tohtoročnej priemernej inflácie v eurozóne na 5,6 percenta, zatiaľ čo doteraz očakávala infláciu na 5,4 percenta.
ECB teraz predpokladá, že hrubý domáci produkt eurozóny sa v tomto roku zvýši iba o 0,7 percenta, v júni tohtoročný rast odhadovala na 0,9 percenta. V budúcom roku počíta s jednopercentným rastom, v roku nasledujúcom potom čaká zvýšenie HDP o 1,5 percenta.