ECB sa za každú cenu chce presvedčiť trh, že jej "liečba" tlačením peňazí naozaj zaberie a podporí ekonomiku eurozóny. Podľa portálu iHned.cz, ktorý cituje prieskum agentúry Reuters, len polovica opýtaných ekonómov verí, že pumpovanie dodatočných peňazí zaberie.
Konkrétne, že hospodárstvo eurozóny vďaka nižším nákladom na úvery skutočne ožije a inflácia následne zamieri tam, kde ju ECB chce mať, teda "pod dve percentá", ako je formulovaný jej strednodobý inflačný cieľ.
Mesačný objem nákupov dosiahne 60 miliárd eur, čo už potvrdila v januári. Banka bude skupovať dlhy nielen štátov, ale aj eurovalu 1 (EFSF), eurovalu 2 (ESM), Európskej investičnej banky alebo Európskej únie.
Dlhopisy ktorých konkrétnych agentúr bude ECB v rámci programu QE - PSPP (Public sector purchase programme) nakupovať:
- Council of Europe Development Bank
- European Atomic Energy Community
- European Financial Stability Facility
- European Stability Mechanism
- European Investment Bank
- European Union
- Nordic Investment Bank
- Caisse d'amortissement de la dette sociale (CADES)
- Union Nationale Interprofessionnelle pour l'Emploi dans l'Industrie et le Commerce (UNEDIC)
- Instituto de Credito Oficial
- Kreditanstalt fuer Wiederaufbau
- Landeskreditbank Baden-Württemberg Foerderbank
- Landwirtschaftliche Rentenbank
- NRW.Bank
Banka na štvrtkovom zasadnutím na Cypre ponechala základnú úrokovú sadzbu vo výške 0,05 percenta, ktorú drží na rekordnom minime od septembra minulého roka, aby podporila rast ekonomiky a rast inflácie, ktorá sa pohybuje okolo nuly.
Novinári a analytici sa tešili, že na tlačovej konferencii odhalí viac detailov o kvantitatívnom uvoľňovaní, ale novinkou bol len fakt, že ECB bude nakupovať všetky dlhopisy (okrem gréckych a cyperských), ktoré nemajú nižšiu depozitnú sadzbu ako -0,2 percenta. Bude sa to zároveň týkať len tých dlhopisov, ktoré majú splatnosť dva až 30 rokov.
Grékom sa nebránime
Väčšina otázok, ktoré smerovala na prezidenta ECB Maria Draghiho, sa týkala Grécka, ktorému pred mesiacom ECB stopla financovanie prostredníctvom odkupovania dlhopisov. M. Draghi na tlačovke povedal, že ECB je nezávislá inštitúcia a tento krok nebol politicky motivovaný, aby prinútil grécku vládu rokovať a ustúpiť zo svojich požiadaviek.
„Pokiaľ bude Grécko plniť dohodnuté záväzky a dôjde k revízii investičnej známky jeho dlhopisov, nebránime sa tomu, že budeme jeho dlhopisy skupovať,“ povedal M. Draghi.
Grécko je tak zatiaľ závislé na núdzovom úverovaní takzvaných úveroch ELA (emergency liquidity assistance) , ktorými financuje formálne grécka centrálna banka komerčné banky. Balík ELA minulý mesiac ECB navyšovala na 65 miliárd eur a vo štvrtok Grékom polepšila o ďalších 500 miliónov eur.
Rozhodnutie tak zažehnalo definitívne pochybnosti, že ECB môže kedykoľvek úverové linky ELA stopnúť v čase, keď grécke banky čelia masovému výberu peňazí. „ECB proti financovaniu ELA môže vzniesť námietky, ak nie sú splnené určité podmienky, napríklad ak banky nie sú solventné. Grécke banky sú teraz solventné, došlo k nesmiernemu pokroku v tomto smere. Je nevyhnutné, aby si banky túto solventnosť zachovali,“ povedal šéf ECB.
Funny moment at ECB presser as Cypriot CB Governor says "I'll answer in Greek" and then carries on speaking English.
— Open Europe (@OpenEurope) March 5, 2015Sme inštitúcia s pravidlami
Keď mu novinári vyčítali, že stopnutím výkupu dlhopisov Grécko „nechal v štichu“, reagoval svojsky: ECB podľa neho do dneška požičala Grécku 100 miliárd eur a v posledných dvoch mesiacoch túto čiastku zdvojnásobila. Úvery ECB v Grécku predstavujú 68 percent HDP Grécka, čo je najviac v celej eurozóne.
„Niekto by mohol povedať, že ECB je centrálnou bankou Grécka, ale zároveň je centrálnou bankou všetkých ostatných krajín v eurozóne. ECB je prvá, ktorá si želá, aby sa grécka ekonomika opäť financovala sama. Ako som však povedal, sme inštitúcia, ktorá sa riadi pravidlami,“ povedal.
ECB napríklad môže nakupovať len dlhopisy nad špekulatívnym pásmom, ale grécke v „junk“ pásme (Pozn. red.: Do februára tohto roku malo Grécko výnimku a jej dlhopisy ECB skupovala). Navyše ďalšiemu skupovaniu gréckych dlhopisov bráni aj matematika – ECB nemôže nakúpiť viac ako 25 percent celkového objemu dlhopisov, ktoré daný štát vydal. A v prípade Grécka toto percento už ECB dosiahla, rovnako pre tento dôvod nemôže nakupovať ani dlhopisy Cypru.
Počas tlačovej konferencie oslabilo euro voči americkému doláru na 11-ročné historické minimum na 1,1011 dolárov za euro.
Kurz eura voči americkému doláru na novom minime Zdroj: Yahoo.com
Čo je QE?
Ide o takzvané kvantitatívne uvoľňovanie (QE) alebo laicky tlačenie peňazí do ekonomiky, pri ktorom ECB uvoľní vlastné devízové rezervy. Kvantitatívne uvoľňovanie menovej politiky (QE) predstavuje stratégiu centrálnej banky, pomocou ktorej sa snaží stimulovať domácu ekonomiku v situácií, keď drží úrokové sadzby na nulovej úrovni.
QE je proces, pri ktorom centrálna banka nakupuje od komerčných bánk (a iných finančných inštitúcií) cenné papiere za účelom zvyšovania množstva peňazí v ekonomike. Peniaze pri tom nie sú obmedzené iba na nákupy štátnych dlhopisov, ale možno za ne nakupovať takmer na všetky druhy aktív - cenných papierov. ECB tento krok robí, aby povzbudila banky v úverovaní (uvoľní im finančné prostriedky, ktoré boli viazané v dlhopisoch), čím prispeje k rýchlejšiemu úverovaniu.
Úvery budú smerovať aj do podnikateľskej sféry, ktorá povedie k rýchlejšiemu tempu hospodárskeho zotavenia. Následne viac pracovných príležitostí podporí aj spotrebu domácnosti a zaženie definitívne defláciu v eurozóne. QE má však aj riziká ako nafukovanie bublín, prehrievanie ekonomiky a väčších rizík pre banky.
