Štvrtok je deň D pre centrálnych bankárov. Rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) schválila nákupy vládnych dlhopisov v predpokladanej výške 60 miliárd eur (sedem percent HDP eurozóny), ktoré budú trvať od marca tohto roka minimálne do septembra 2016. Eurobanka minie na tento krok 1,1 bilióna eur (špekulácie trhu sa pohybovali medzi 0,5 až jedným biliónom eur). Rada vraj o rozhodnutí ani formálne nehlasovala, pretože väčšina bola za spustenie programu.
ECB bude ochotná zaplatiť za dlhopisy akúkoľvek cenu, to znamená, že bude kupovať aj dlhopisy so záporným výnosom (čo znamená, že by bola z týchto nákupov v strate). Približne 12 percent nových nákupov budú tvoriť dlhopisy európskych inštitúcií a zvyšok budú vládne dlhopisy.
Kurz eura voči americkému doláru reagoval takmer okamžite a oslabil na úroveň 1,1418 dolára za euro, čo je najslabší kurz za posledných 11 rokov.
The euro just fell off a cliff after @ecb President Mario Draghi announced EU60b/month of asset purchases. pic.twitter.com/2kvpuP0HAv
— Alex Webb (@atbwebb) January 22, 2015Čo je QE?
Ide o takzvané kvantitatívne uvoľňovanie (QE) alebo laicky tlačenie peňazí do ekonomiky, pri ktorom ECB uvoľní vlastné devízové rezervy. Kvantitatívne uvoľňovanie menovej politiky (QE) predstavuje stratégiu centrálnej banky, pomocou ktorej sa snaží stimulovať domácu ekonomiku v situácií, keď drží úrokové sadzby na nulovej úrovni.
QE je proces, pri ktorom centrálna banka nakupuje od komerčných bánk (a iných finančných inštitúcií) cenné papiere za účelom zvyšovania množstva peňazí v ekonomike. Peniaze pri tom nie sú obmedzené iba na nákupy štátnych dlhopisov, ale možno za ne nakupovať takmer na všetky druhy aktív - cenných papierov. ECB tento krok robí, aby povzbudila banky v úverovaní (uvoľní im finančné prostriedky, ktoré boli viazané v dlhopisoch), čím prispeje k rýchlejšiemu úverovaniu.
Úvery budú smerovať aj do podnikateľskej sféry, ktorá povedie k rýchlejšiemu tempu hospodárskeho zotavenia. Následne viac pracovných príležitostí podporí aj spotrebu domácnosti a zaženie definitívne defláciu v eurozóne. QE má však aj riziká ako nafukovanie bublín, prehrievanie ekonomiky a väčších rizík pre banky.
September budúceho roka nemusí byť pre nákup dlhopisov konečný: ECB ich bude nakupovať, pokiaľ nedosiahne udržateľnú infláciu. Podľa M. Draghiho ostane inflácia v eurozóne počas najbližších piatich mesiacoch (aj kvôli rekordne lacnej rope) na veľmi nízkych až záporných hodnotách (v deflácii). Na budúci rok očakáva rast cien o 0,7 percenta, budúci rok optimisticky až o 1,3 percenta.
IT’S ON. ECB QE! ECB to buy up to 60bn euros of public and private sector assets each month. Til end 2016. This is big. Much bigger than exp
— Ed Conway (@EdConwaySky) January 22, 2015Prikročenie ECB prikročí k uvoľňovaniu menovej politiky sa očakávalo. V januári spotrebiteľské ceny medziročne klesli do mínusu (- 0,2 %) a eurozóna sa tak prvýkrát od roku 2009 dostala do deflácie. Pritom ideálna situácia je pre ECB dvojpercentná inflácia, ktorej dosiahnutie je jedným zo základných cieľov banky.
Eurozónu trápia deflačné tlaky (pokles cien)
Skupovanie štátnych dlhopisov bude mať pravidlá: ECB tvrdí, že ich bude skupovať v pomere, ktorý by umožnil „správnu tvorbu trhovej ceny“. To znamená, že ak napríklad Taliansko emituje svoje bondy, ECB ich bude môcť odkúpiť len do výšky 25 percent z celkovej emisie. ECB bude kupovať dlhopisy so splatnosťou dva až 30 rokov.
Skupovanie dlhopisov bude v réžii národných centrálnych bánk
Ešte pred oznámením rozhodnutia sa pozornosť analytikov zamerala na to, či ECB bude nakupovať dlhopisy priamo do vlastnej bilancie, alebo riziko zostane na pleciach 19 národných centrálnych bánk (vrátane slovenskej). Drvivú väčšinu nákupov budú robiť národné centrálne banky a budú za preberanie rizika aj zodpovedné (len 20 percent rizika sa bude deliť s ECB).
„Ak by sa nejaká národná banka krajín periférie dostala kvôli QE do problémov, musela by byť zachránená tamojšou vládou. Keďže fiškálna situácia mnohých európskych krajín je zlá, zväčšuje sa riziko bankrotu jednotlivých krajiny eurozóny, “ napísal analytik Trim Broker Peter Greguš.
Kapitál na nákupy jednotlivých centrálnych bánk bude prerozdeľovaný podľa kľúča, aký majú podiel na splatenom kapitáli v ECB (tu je prepočet:najvyšší podiel má nemecká Bundesbank so 17 percentami, druhá je francúzska Banque de France so 14 percentami, slovenská má podiel na splatenom kapitáli len 0,77 percent).
Trhy môžu toto rozhodnutie zobrať ako dôkaz určitej nedôvery voči euru. Prečo by mali veriť napríklad talianskym dlhopisom súkromní investori? Národné centrálne banky v nákupoch, ktoré dlhodobo kritizujú konzervatívni Nemci, nemusia byť v konečnom dôsledku až tak agresívne.
Nemecký poslanec za CSU Peter Gauweiler ešte pred oficiálnym rozhodnutím ECB vyhlásil, že proti chystanému Draghiho verdiktu pripravuje sťažnosť na Spolkový ústavný súd. „Rozhodnutie bankovej rady skupovať stovky miliárd štátnych dlhopisov znamená prevzatie záväzkov za jednotlivé štáty,“ povedal vo vyhlásení. Podľa neho tento krok bude viesť k zmierneniu tlaku na reformy verejných financií v najviac zadlžených krajinách.
Nemecká banková asociácia sa už rozhodnutie kritizuje. Tvrdí, že efekt QE bude mať len „nepatrný efekt na ceny a ekonomický rast, spôsobí rast aktív a zvýši riziko bublín“.
ECB už vlani v snahe podporiť hospodársky rast a odvrátiť defláciu znížila úrokové sadzby na nové rekordné minimá (0,05 percenta), ponúkla komerčným bankám lacné úvery a začala nákupy niektorých cenných papierov. Prezident Mario Draghi rozhodnutie avizoval už v decembri, keď vyhlásil, že banka posúdi účinky doterajších stimulačných opatrení a v prípade potreby prijme ďalšie kroky.
Rozhodnutie ECB nepredstavuje (okrem Nemcov) žiadnu revolúciu. Eurozóna rozhodnutím centrálnej banky prejde ako jedna z posledných. Program skupovania dlhopisov robí už šesť rokov americká centrálna banka Fed a koncom minulého roka obmedzila ich nákup (za ten čas nafúkla svoju bilanciu z bilióna na 4,5 bilióna dolárov). Rovnako sa k programu odhodlali pred niekoľkými rokmi aj centrálne banky Veľkej Británie a Japonska. Ani v jednej krajine program nespôsobil hyperinfláciu, ktorej sa nemeckí zástupcovia v ECB tak obávajú.
Naopak, v krajinách, kde bol QE zavedený, to ekonomike pomohlo. Člen rady Bank of England Martin Weale v štúdii z minulého roka zistil, že v prípade Británie nákup aktív centrálnou bankou vo výške jedného percenta národného príjmu zvýšilo HDP na ostrovoch o 0,18 percenta a infláciu o 0,3 percenta. Štúdia Johna Williamsona, jedného z členov amerického Fedu, rovnako zistila, že nákup dlhopisov znížil nezamestnanosť na konci roku 2012 o 1,5 percentuálneho bodu a Spojené štáty sa vyhli deflácii.
Aké prekážky môžu zmariť program ECB?
ECB je predsa len na tom o niečo horšie. Jadro a periféria eurozóny nemá rovnaký názor na menovú politiku, z čoho vzniká silný politický tlak na ECB.
Nákupom dlhopisov ECB dosiahne zníženie úročenia štátnych dlhopisov, ale efekt bude menej efektívny. Tie už posledné roky prudko klesali nadol, keď M. Draghi ešte v júli 2012 povedal pamätnú vetu: „Urobím čokoľvek, aby som eurozónu zachránil, a verte mi, že to bude stačiť“.
V súčasnosti sa výnosy 10-ročných štátnych dlhopisov Španielska pohybujú okolo hodnoty 1,5 percenta (v lete roku 2012 boli na úrovni 6,8 percenta), talianske sa aktuálne pohybujú okolo úrovne 1,77 percenta.
ECB logicky tvrdí, že banky budú mať viac peňazí, keďže od nich odkúpi dlhopisy a preto ich logicky budú chcieť umiestniť na trh aj cez úverovanie. Viac úverov znamená oživenie ekonomiky a inflačné tlaky.
Tvrdenie má logický základ, ale spochybnil ho ekonóm Bank of England Nick Butt, ktorý v analýze napísal, že aspoň v Británii kvantitatívne uvoľňovanie neviedlo aj k väčšiemu úverovaniu.
Problémom eurozóny podľa denníka The Financial Times je skutočnosť, že podnikatelia sú na rozdiel od amerického trhu extrémne závislí na bankách - osem z desiatich eur, ktoré si požičali firmy, pochádzajú z bánk, zvyšok sú peniaze z kapitálového trhu (v USA je to naopak). Celý úspech programu ECB tak bude závisieť od ich ochoty.
