Európska centrálna banka (ECB) ukončí nákup dlhopisov v 3. kvartáli, potvrdila jej šéfka Christine Lagardová. Vyhla sa však tomu, aby špecifikovala, kedy presne ECB začne zvyšovať úrokové sadzby, keďže ekonomické vyhliadky zahmlieva veľká neistota spôsobená predovšetkým vojnou na Ukrajine.
Rada guvernérov ECB vo štvrtok v súlade s očakávaniami ponechala kľúčovú sadzbu na 0,00 percenta, sadzbu pre jednodňové refinančné operácie na úrovni 0,25 percenta a depozitnú sadzbu na úrovni -0,50 percenta. Takisto uviedla, že v 3. štvrťroku ukončí program nákupu aktív (APP).
Otvorených je viac možností
„Pokiaľ ide o budúcnosť, naša menová politika bude závisieť od dostupných údajov a vývoja hodnotenia výhľadu," uviedla Lagardová na tlačovej konferencii po zasadnutí Rady guvernérov. Dodala, že v aktuálnej situácii charakterizovanej vysokou neistotou si ECB ponechá otvorených viac možností, pričom jej menová politika zostane flexibilná a jej nastavenie sa bude meniť len postupne.
Podľa šéfky ECB viacero faktorov signalizuje, že eurozóna má pred sebou obdobie slabého rastu, pričom vojna na Ukrajine výrazne zvýšila riziká ďalšieho spomalenia.ECB očakáva, že ceny energií zostanú v krátkodobom horizonte vysoké. Ceny potravín zrejme budú pokračovať v raste z dôvodu zdraženia dopravy a hnojív.
Inflácia sa rekordne zrýchlila
Inflácia v eurozóne sa v marci zrýchlila na nové rekordné maximum 7,5 percenta, keďže ruský útok na Ukrajinu spôsobil zvýšenie cien energií. Jadrová inflácia, do ktorej sa nezapočítavajú ceny energií, potravín, alkoholu a tabaku, stúpla na 3 percentá.
Podľa Lagardovej je neisté, aké trvalé bude zvýšenie týchto inflačných indikátorov vzhľadom na dočasnosť pandemických faktorov a nepriame vplyvy nárastu cien energií. Podľa ekonómov eurozónu čaká obdobie stagflácie, teda slabého rastu pri vysokej inflácii.
Ďalšie dôležité správy
