Európska centrálna banka (ECB) prestane akceptovať grécke dlhopisy ako zábezpeku za úvery poskytnuté komerčným bankám. 

Ruší tak výnimku, podľa ktorej mohla od bánk dostávať do zálohy tieto cenné papiere so statusom junk. Grécke banky si tak už nemôžu požičiavať od ECB (využívať pôžičkovú facilitu), no stále sa môžu obrátiť na svoju centrálnu banku. V stredu o tom rozhodla Rada guvernérov ECB

ECB odrezala Grékov od peňazí, neakceptuje ich junk dlhopisy

Euro voči americkému doláru oslabilo o viac ako percento Zdroj: Bloomberg.com

ECB chce prinútiť Grékov k rozumu

Grécke banky tento krok pripraví o jeden zo zdrojov financovania, ktoré sa zrealizuje od 11. februára. Ide o reakciu ECB, ktorá sa snaží stabilizovať euro v reakcii na hrozby novej gréckej vlády, ktorá sa vyhráža, že bude žiadať zásadnú revíziu splátok gréckych dlhov v rámci medzinárodného programu pomoci.

"Rozhodnutie Rady guvernérov sa opiera o skutočnosť, že v súčasnosti nie je možné predpokladať úspešné dokončenie revízie programu," uviedla ECB len niekoľko hodín po tom, čo sa nový grécky minister financií Janis Varufakis zišiel s prezidentom ECB Mariom Draghim. J. Varufakis po rozhodnutí ECB na sociálnu sieť Twitter napísal, že sa nedá ECB zastrašiť, neskôr status stiahol.

Nie je tajné, že eurobanka sa snaží na Grékov pritlačiť, aby dostali rozum a v eurozóne nevyvádzali. "Výsledkom bude tlak na depozitá a run na grécke banky. Ide o odkaz, že ak Grécko nájde dohodu s veriteľmi (ECB, EÚ, MMF), potom ECB svoju podporu obnoví," povedal pre CNBC analytik Peter Boockvar. Na druhej strane môže krok ECB urýchliť odchod Grékov z eurozóny. 

One way of looking at ECB “kill Greece” move is = last throw of dice by technocrats before politicians move in. If not, Grexit likely.

— Paul Mason (@paulmasonnews) February 4, 2015

Nečakaný krok ECB vyžadoval súhlas väčšiny šéfov centrálnych bánk eurozóny. 

Straty bude znášať grécky rozpočet

Grécke komerčné banky budú mať naďalej prístup k financovaniu prostredníctvom núdzovej úverovej linky (ELA). To je mechanizmus, ktorý ponúka národné centrálne banky v eurozóne komerčným bankám, ktoré majú problémy s likviditou. Riziko potom zostáva na pleciach národnej banky. Úroky pri takto poskytnutých pôžičiek sú ale vyššie.

Ak sa v dôsledku toho dostane do problémov grécka centrálna banka, bude len na zadlženej gréckej vláde, aby zasiahla. Tá si to ale v súčasnej situácii môže len ťažko dovoliť.

Grécko je po Japonsku druhou najzadĺženejšou krajinou sveta, jej dlh sa blíži 320 miliardám eur a vysoko prevyšuje objem gréckej ekonomiky. Snahou novej gréckej vlády je vyjednať si u zahraničných veriteľov výhodnejšie podmienky splácania dlhu, rokovania sa však preťahujú a veriteľom sa návrhy Grécka ani príliš nepozdávajú.