Väčšina centrálnych bánk má jediný cieľ: udržať nízku infláciu. Centrálne banky vo väčšine krajín však v tejto práci „okázalo zlyhali", píše analytik Richard Cookson v článku na portáli agentúry Bloomberg.
„Vo veľkej časti rozvinutého sveta dosiahla inflácia mnoho viacročných maxím. Ale okrem Turecka si neviem predstaviť centrálnu banku, ktorej výsledky sú také poľutovaniahodné, aké má Európska centrálna banka (ECB). Jej turecký náprotivok má aspoň výhovorku, že je pod palcom Recepa Erdogana, prezidenta krajiny, ktorého prínos k ekonomike je na rovnakej úrovni ako prínos Vladimira Putina (ruského prezidenta) k medzinárodnej diplomacii," bilancoval Cookson.
Podľa neho sa ECB dostala do nemožnej pozície. Len v stanovách je totiž hlavným cieľom ECB udržať infláciu blízko, ale pod dvoma percentami. Posledných desať rokov bola menová politika - namiesto zamerania na infláciu - nastavená tak, aby zabránila najslabším členom v odchode z menovej únie, doplnil.
ECB sa nezameriava na infláciu
„Úprimne povedané, už to nie je centrálna banka, ktorá sa zameriava na infláciu," zdôraznil Cookson.
Tvrdí, že táto skutočnosť je s každým ďalším mesiacom čoraz zrejmejšia. Celkovo je inflácia v eurozóne rekordne vysoká, dosiahla 8,1 percenta, hoci tieto záznamy siahajú len do roku 1999. Miera inflácie v Nemecku (8,7 percenta) je teraz oveľa vyššia, než bola v 70. rokoch. Počas tohto inflačného nárastu by bolo šialené, ak by ECB ponechala svoju kľúčovú úrokovú sadzbu (mínus 0,5 percenta) nezmenenú, myslí si analytik.
Pripomenul, že ani na poslednom stretnutí ECB so sadzbami nič neurobila. Teraz však prinajmenšom podľa neho priznala, že inflácia sa rozširuje a zároveň zrýchľuje, čo bolo dlho zrejmé každému. Jadrová inflácia - bez energií a potravín - dosiahla pri poslednom meraní 3,8 percenta. Inflácia v službách 3,5 percenta.
Vyššie úrokové sadzby
Cookson pokračoval, že ECB pod obrovským tlakom zo severnej Európy v posledných mesiacoch prisľúbila, že sadzby počas niekoľkých nasledujúcich stretnutí zdvihne o pol percentuálneho bodu, možno aj viac. A prestane plniť svoje obrovské dlhopisové portfólio, ktoré má teraz približne 9,3 bilióna eur alebo 70 percent hrubého domáceho produktu eurozóny. A lacné požičiavanie bankám prostredníctvom cielených dlhodobejších refinančných operácií (targeted longer-term refinancing operations - TLTRO) sa väčšinou skončí 23. júna. ECB však svoju súvahu nezmenší.
Podľa Cooksona to, čo ECB oznámila, nebude mať najmenší vplyv na inflačné tlaky. „Vzhľadom na to, ako málo sľúbila, že urobí, a ako sa oneskorila pri riešení inflácie, vyzerajú jej prognózy smiešne, pokiaľ miera inflácie spontánne neklesne."
ECB očakáva, že priemerná inflácia bude tento rok 6,8 percenta, budúci rok 3,5 percenta a v roku 2024 2,1 percenta.
Hoci má Cookson „hlboké výhrady" k inflačnému cieleniu, snažiť sa dotovať slabších dlžníkov je podľa neho ešte horšia politika. „ECB by s tým nemala mať nič spoločné. Uhasením trhových signálov sa ECB podarilo iba vytvoriť matku všetkých problémov s morálnym hazardom," poznamenal.
Neohrabané pravidlá
„V konečnom dôsledku by ECB nemala rozhodovať o tom, kto je a kto nie je v eure. Pravidlá pre vstup do eura nie sú tajné. Aj keď sú v mnohých ohľadoch dosť hlúpe a neohrabané, nemôžete mať euro bez pravidiel vzhľadom na to, aké rozdielne sú krajiny, a vzhľadom na zjavné problémy slabších dlžníkov, ktorí sa odpútavajú od silnejších... Ako som povedal na začiatku januára, tento rok bude pre euro pravdepodobne zlomový," dodal Cookson.
Ďalšie dôležité správy
