Európska centrálna banka by podľa člena Rady guvernérov Roberta Holzmanna mala aktívne bojovať proti inflácii, kým ľudia nebudú cítiť cenovú stabilitu v každodennom živote. „Zdá sa, že riziko nadmerného priškrtenia je menšie ako riziko, že sa urobí príliš málo,“ povedal R. Holzmann podľa Bloombergu na pondelkovej konferencii v Budapešti. „Menová politika musí naďalej ‚ceriť svoje zuby´, kým neuvidíme dôveryhodnú konvergenciu k nášmu inflačnému cieľu.“
Komentáre jastrabieho šéfa rakúskej centrálnej banky prichádzajú po tom, čo ECB minulý týždeň zvýšila úrokové sadzby o pol percentuálneho bodu a takmer sľúbila, že tento krok zopakuje budúci mesiac – pričom si zachováva tvrdý postoj proti najprudšiemu nárastu cien od zavedenia eura.
Keďže hospodársky rast v eurozóne sa koncom minulého roka takmer zastavil a inflácia sa zmiernila z historických maxím, niektorí tvorcovia sadzieb začali pochybovať, či by nebolo vhodnejšie pomalšie tempo sprísňovania. Federálny rezervný systém minulý týždeň zvýšil náklady na pôžičky len o štvrtinu bodu, aj keď predseda Jerome Powell prisľúbil, že budú naďalej rásť.
Zatiaľ čo inflácia v eurozóne sa v dôsledku klesajúcich cien energií spomalila viac, ako sa očakávalo, tlak na ceny pretrváva, uviedla prezidentka ECB Christine Lagardová.
Šéf slovinskej centrálnej banky Bostjan Vasle povedal, že zvyšovanie sadzieb sa „zďaleka neskončilo“. Jeho lotyšský náprotivok Martins Kazaks dodal, že iba „zásadné“ prekvapenie v údajoch môže zastaviť plánovaný polbodový nárast v marci. Podľa najnovších predpovedí ECB zverejnených v decembri sa inflácia v tomto roku zmierni na 6,3 percenta a dvojpercentný cieľ sa dosiahne až v druhej polovici roku 2025.
R. Holzmann povedal, že včasné kroky ECB pomohli udržať inflačné očakávania blízko cieľa, ale ľudia stále pociťujú vplyv príliš rýchleho rastu cien vo svojom každodennom živote. Slabé opatrenia v oblasti menovej politiky podľa neho znamenajú riziko, že tieto očakávania budú trvať a neskoršie snahy o skrotenie cien by boli časovo náročnejšie a nákladnejšie.
„V konečnom dôsledku straty, ktoré ako tvorcovia politík v eurozóne utrpíme tým, že neustále nedodržiavame náš inflačný cieľ, prichádzajú na naše vlastné nebezpečenstvo,“ myslí si R. Holzmann.