Európska centrálna banka dosiahla bod, za ktorým je potrebné byť veľmi opatrný, aby sa úrokové sadzby nezvýšili na príliš vysokú úroveň a neviedli k „tvrdému pristátiu" ekonomiky. Povedal to v pondelok člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky a šéf francúzskej centrálnej banky Francois Villeroy de Galhau.
ECB zvýšila v polovici septembra úrokové sadzby desiatykrát po sebe, pričom sa dostali na novú rekordnú úroveň. Hlavnú úrokovú sadzbu posunula na 4,50 percenta a depozitnú na štyri percentá. Zároveň však signalizovala, že na októbrovom zasadnutí k ďalšiemu zvýšeniu sadzieb pravdepodobne nepristúpi. Na druhej strane, niektorí členovia ECB dali medzičasom najavo, že v prípade pokračovania vysokej inflácie sa ďalšie zvýšenie nedá vylúčiť. Tá v auguste síce mierne spomalila na 5,2 percenta z 5,3 percenta v júli, stále je však vysoko nad strednodobým inflačným cieľom ECB stanoveným na dve percentá.
Villeroy v tejto súvislosti povedal, že po sérii zvyšovania úrokových sadzieb sú teraz riziká spojené na jednej strane s nadprácou, ktorá môže vyvolať recesiu, a na druhej strane s nedostatočnými krokmi, v rovnováhe. „Ak by ECB robila viac, ako je potrebné, riskovala by nutnú rýchlu zmenu kurzu," uviedol Villeroy na konferencii francúzskej centrálnej banky. Podľa neho je momentálne potrebné sústrediť sa skôr na udržanie súčasného nastavenia menovej politiky, než neustále tlačiť sadzby nahor.
Teraz sú úrokové sadzby dostatočne vysoko na stlačenie inflácie na želateľnú úroveň, dodal Villeroy. Čo sa však týka procesu znižovania sadzieb, trhy by s tým mali počítať „až po dlhšom čase". ECB odhaduje, že inflácia bude aj v budúcom roku zotrvávať nad inflačným cieľom a očakáva ju nad tromi percentami. Pod dve percentá by mala klesnúť v roku 2025, ECB však predpokladá, že to bude až v poslednom kvartáli.
Ďalšie dôležité správy
