Európska centrálna banka by mala pokračovať v znižovaní nákladov na pôžičky bez ohľadu na to, čo robí americká centrálna banka Fed, uviedol jej člen Rady guvernérov, šéf fínskej centrálnej banky Olli Rehn.
Poznamenal, že ECB prijíma rozhodnutia na základe svojho mandátu, ktorým je cenová stabilita v eurozóne. Očakáva, že ukončí reštriktívnu menovú politiku do polovice leta, pretože inflácia sa „pohybuje správnym smerom“.
Existuje však veľa obáv, ktoré sa týkajú geopolitického vývoja. Európska únia by mala byť pripravená na obchodnú vojnu, ak novozvolený prezident USA Donald Trump zavedie dovozné clá.
Výhodnejší je opatrný prístup
Aj guvernér chorvátskej centrálnej banky, člen Rady guvernérov ECB Boris Vujčič zdôraznil, že ECB postupuje „nezávisle od Fedu a iných centrálnych bánk“. Neočakáva, že zrýchli znižovanie úrokových sadzieb, keďže rýchlejšie tempo by si vyžadovalo výraznejší odklon od projekcií, čo v súčasnosti nie je opodstatnené.
Poznamenal, že vzhľadom na pretrvávajúcu neistotu je vhodnejší opatrný prístup. Poukázal pritom na vysokú infláciu najmä v sektore služieb a silný rast miezd spolu s nepredvídateľnými geopolitickými rizikami.
Kľúčová je kontrola inflácie
Hlavný ekonóm Philip Lane uviedol, že je dôležité zabezpečiť, aby úrokové sadzby boli v strednom pásme, pričom ECB musí určiť, ako by malo vyzerať.
„Ak klesnú príliš rýchlo, bude ťažké kontrolovať infláciu v sektore služieb. Nechceme však ani to, aby úrokové sadzby zostali príliš vysoké príliš dlho, pretože potom by sa dynamika inflácie oslabila natoľko, že proces dezinflácie by sa nezastavil na dvoch percentách, ale inflácia by mohla klesnúť hlboko pod náš cieľ, čo je tiež nežiaduce,“ povedal.
Napriek tomu, že sa inflácia v eurozóne v decembri zrýchlila, predstavitelia ECB očakávajú, že sa neskôr jej rast spomalí. Je tak pravdepodobné, že budú pokračovať v uvoľňovaní menovej politiky, najmä keď hospodárstvo v regióne zápasí s problémami. To by malo byť vítaným povzbudením pre podniky a spotrebiteľov, ktorých dôveru narušili politické otrasy v dvoch najväčších členoch eurozóny, Nemecku a Francúzsku, ako aj nadchádzajúci návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu.