ECB dopuje pacienta na infúziách. Skúša dokedy to vydrží

Dôvera investorov v „medicínske“ schopnosti centrálnych bánk pomaly vyprcháva. Minulý týždeň Európska centrálna banka (ECB) sklamala nervózne trhy s ohlásením „len“ 120 miliardového výkupu dlhopisov. Akciám to veľmi nepomohlo a padali aj tento týždeň, preto sa centrálni bankári rozhodli nasadiť ešte väčšiu zbraň. 

Chcú nakupovať štátne a firemné dlhopisy v eurozóne za 750 miliárd eur.

Viacerí odborníci pochybujú, či to reálnej ekonomike pomôže. Šéf vládnej agentúry pre riadenie dlhu Daniel Bytčánek v rozhovore pre DenníkE argumentuje tým, že pomoc cez nákup štátnych dlhopisov nie je veľmi efektívna, pretože kým sa peniaze dostanú do reálnej ekonomiky, trvá to dlho.

Ilustruje to aj na tom, že ECB už nakupuje dlhopisy osem rokov a lacné peniaze sa v reálnej ekonomike neprejavujú. Rast HDP v EÚ bol v uplynulých rokoch stále slabý a inflácia nízka. Ani v najlepšom roku 2017 nepresiahol rast HDP EÚ tri percentá. Inflácia sa nevie vyškriabať nad dvojpercentný cieľ, kde by ju rada videla ECB.

Podľa D. Bytčánka nie je najväčším problémom európskej ekonomiky dostupnosť lacného kapitálu, ale jej preregulovanosť. Tu trafil klinec po hlavičke. Regulácie v európskej ekonomike naozaj bránia postaviť sa na vlastné nohy, ísť na odvykačku a zbaviť sa závislosti od lacných peniazov ECB či priamo od štátov.

Trh s dlhopismi je deformovaný

Namiesto rastu HDP sa viac prejavujú bočné efekty ultralacných peňazí. Napríklad na dlhopisovom trhu.

Negatívne úrokové sadzby zničili medzibankový trh s dlhopismi. Sekundárny trh s dlhopismi nefunguje vôbec, lebo ECB skúpila na tomto trhu už skoro všetko, čo tam je. Aj preto sa trh deformoval a zadlžené Grécko či Taliansko si v minulých rokoch požičiavali cez dlhopisy len o niečo drahšie ako Nemecko.

To sa teraz zrejme skončí, lebo investori