Bývalý predseda federálneho ústavného súdu Ernest Valko pracoval ako advokát aj na citlivých kauzách. Po jeho vražde sa spomínali najmä Duckého zmenky, prípad Tipos, či spor o Rašelina Quido. No pracoval aj na inom, nemenej zaujímavom prípade. V posledných mesiacoch radil štátnym Lesom SR, ako vycúvať z nevýhodných kontraktov z čias vlády Roberta Fica, v ktorej rezort pôdohospodárstva ovládala ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara. „Pán Valko radil štátnym lesom, ako si poradiť so zmluvami, ktoré idú proti záujmom samotnej firmy,“ potvrdil minister pôdohospodárstva Zsolt Simon, pod ktorého rezort patrí aj tento podnik spravujúci vyše polovice lesov v krajine.
„Pri vyšetrovaní preverujeme všetky možné súvislosti. Teda aj tie, ktoré sa týkajú práce pána Valka,“ reagoval vo všeobecnej rovine hovorca ministerstva vnútra Gábor Grendel na otázku, či polícia skúma vraždu E. Valka aj v spojitosti s jeho prácou pre Lesy SR.
V posledných rokoch dosiahlo šafárenie v podniku nebývalé rozmery. Kamaráti politikov dostávali drevo lacnejšie, či dokonca bez platenia. Lesy SR si objednávali nepotrebné marketingové štúdie a školenia za privysoké ceny a naopak byty či pozemky predávali lacno. Pod cenu prenajímali aj poľovné revíry. Spriazneným podnikateľom, advokátom i sudcom. E. Valko sa dostal k možnosti riešiť veci v prospech Lesov SR po výmene vlády a nástupe nového vedenia štátneho podniku. Z. Simon dosadil na čelo Lesov SR dlhoročného pracovníka podniku Igora Viszlaia, ktorý sa pustil do preverovania zmluvných vzťahov.
Minister tvrdí, že advokát ponúkol právnu pomoc z vlastnej iniciatívy a za analýzu, ktorú odovzdal podniku, si nič nevyúčtoval. E. Valko mal na starosti preskúmanie azda najnebezpečnejšej míny, ktorú po sebe zanechal bývalý manažment. Ide o zmluvu, ktorou Štátne lesy SR na jar tohto roku prenajali firme Wood Working štyri severoslovenské podnikové píly a zaviazali sa im najbližších desať rokov dodávať ročne 200-tisíc kubíkov ihličnatého piliarskeho dreva. Hoci pôvodne tieto píly spracovávali ročne len pár desiatok tisíc kubíkov.
Lesníci musia zmluvu plniť pod hrozbou vysokých pokút. Za každý deň omeškania dodávky jedného kubíka dreva musia Lesy SR zaplatiť pokutu jedno euro. Ak by teda podnik zmluvu neplnil vôbec, pokuta by sa mohla za rok vyšplhať až na vyše 70 miliónov eur. Zmluva nestraší len lesníkov, ale aj celé slovenské piliarske odvetvie. Práve o takéto drevo sa totiž na trhu najviac bojuje, keďže je ho menej, ako je kapacita slovenských píl. Wood Working pritom drvivú väčšinu nakúpeného dreva vyváža do cudziny.
Cesty, ako zrušiť či aspoň zmeniť zmluvu s Wood Woorkingom, najprv hľadali právnici Lesov SR spolu s expertmi tuzemských piliarskych závodov. „Želané výsledky to neprinieslo. Záver bol vždy taký, že zmluva je nepriestrelná,“ hovorí I. Viszlai. E. Valko, ktorý sa neskôr ozval podniku, odovzdal firme svoju analýzu zhruba pred mesiacom. Teda len pár týždňov pred svojou smrťou. Lesníkom dáva istú nádej na zmenu. „Závery pána Valka boli také, že ako celok sa zmluva pravdepodobne zrušiť nedá. No navrhol právne postupy, ako ju modifikovať v prospech Lesov SR aspoň v niektorých častiach,“ hovorí minister Z. Simon.
Wood Working pritom oficiálne vlastnia viacerí českí podnikatelia z oblasti ťažby a obchodu s drevom. Medzi slovenskými drevármi i lesníkmi ale často počuť názor, že za biznisom Wood Workingu stoja ľudia blízki V. Mečiarovi.
Okrem tohto kontraktu s Wood Workingom sa štátny podnik snaží vyvliecť aj z viacerých iných nevýhodných zmlúv na odber dreva. V niektorých prípadoch už v súvislosti s ich obsahom podal aj trestné oznámenia a voči zmluvám chce podať aj žaloby na súdoch. „Od leta budúceho roka sa budeme snažiť vrátiť späť pod kontrolu štátu aj nevýhodne prenajaté poľovné revíry,“ sľubuje I. Viszlai. Počet revírov, ktoré si Lesy SR spravujú samy, za minulej vlády klesol zo 150 na približne tretinu.
Viac o boji Lesov SR voči nevýhodným zmluvách i pomoci nebohého E.Valka sa dočítate v aktuálnom TRENDE č. 47.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Dvanásť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Foto na titulke - Miro Nôta
