Dve ženy, čo sa nenávidia, to riadne vyhrotili

Voľby v Bangladéši Zdroj: SITA / AP

Prečo sa situácia až tak vyhrotila? Veď Bangladéš inak nezažíval zlé časy. Ročný hospodársky rast o šesť či sedem percent je už dlhé roky bežnou záležitosťou. Horšie ako tamojšie odevné fabriky síce v Ázii podľa agentúry Bloomberg platia už len podniky v Barme, no chudoba ustupuje – od roku 2000 sa z nej vymanilo 16 miliónov ľudí. A priemerný Bangladéšan môže očakávať o štyri roky dlhší život než Ind, vypočítava ďalej agentúra. S odkazom na Svetovú banku tiež tvrdí, že Bangladéš za 20 rokov dosiahol najväčší pokrok v životných podmienkach na svete.

Dve ženy, dve dynastie

Bangladéšska politika je však horúcejšia než ekonomika. Od roku 1991, keď padla vojenská diktatúra, o moc zápasia predovšetkým dve politické strany na čele s dvoma ženami – Bangladéšska ľudová liga (Awami League – AL) a jej líderka Šajch Hasína, a Bangladéšska nacionalistická strana (BNP), ktorú vedie Begam Chálida Zija. Aj keď sa od začiatku 90. rokov konalo niekoľko slobodných volieb, ani jedna zo strán si inak príliš demokraticky nepočínala. Obe ženy reprezentujú politické dynastie. Šajch Hasína má sympatie v Indii a jej strana vzišla z bengálskeho nacionalizmu, BNP naopak propaguje jednotu moslimov a jej spojenec, islamská strana Džamáate islámí žiadala zavedenie šaríe.

Spúšťačom predvolebných problémov bolo rozhodnutie vládnucej AL na čele s premiérkou Šajch Hasínou nerešpektovať rodiacu sa tradíciu, že krajinu do volieb povedie prechodná neutrálna vláda. Opozičná Bangladéšska nacionalistická strana (BNP) vedená bývalou premiérkou Chálidou Zija reagovala násilnými štrajkami a blokádami. Desiatky lídrov BNP vlani zadržali, do domáceho väzenia sa dostala aj Chálida Zija. Násilie páchali ozbrojené zložky i priaznivci opozície.

18 mŕtvych počas volieb

Olej do ohňa prilialo aj vyrovnávanie si účtov s predstaviteľmi Džamáate islámí za násilnosti páchané počas bojov o nezávislosť krajiny od Pakistanu v roku 1971. Prípady rieši vládou zriadený špeciálny tribunál. Práve v decembri, necelý mesiac pred voľbami, obesili prvého obžalovaného - jedného z lídrov Džamáate islámí Abdula Kadira Mullu. Súd sa pritom opieral len o jedného svedka. Rozsudok vyvolal ďalšie násilnosti. Celkovo pri politicky motivovanom krviprelievaní zomrelo minulý rok 500 ľudí.

Dve ženy, čo sa nenávidia, to riadne vyhrotili

Zdroj: SITA / AP

Dve ženy, čo sa nenávidia, to riadne vyhrotili

Zdroj: SITA / AP

Dve ženy, čo sa nenávidia, to riadne vyhrotili

Zdroj: SITA / AP

Na hlasovacích lístkoch si tak voliči nemali príliš z čoho vyberať – pri väčšinovom systéme sa nesúťažilo ani o polovicu z 300 kresiel, pretože v ostatných bol len jeden kandidát. Volebné víťazstvo Ľudovej ligy tak bolo jasnou vecou už vopred a Európska únia ani USA preto nechceli vyslať žiadnych pozorovateľov. Nakoniec získala Šajch Hasína najmenej 231 z 300 kresiel.

Skutočný boj sa však aj vo volebný deň 5. januára odohrával na uliciach. Priaznivci opozície vypaľovali volebné miestnosti, čomu sa mala snažiť zabrániť armáda. Pri rôznych incidentoch zomrelo 18 ľudí. Účasť dosiahla údajne vyše 30 až 40 percent, v roku 2008 to bolo pritom 87 percent. Opozícia vyhlásila ešte aj 48-hodinový štrajk.

„Bangladéš bude trpieť tým viac, čím dlhšie zostane v tejto slepej uličke,“ citovala agentúra Reuters profesora politických vied z univerzity v Dháke Ataura Rahmána. „Nanešťastie to chápe každý okrem našich dvoch líderiek,“ dodal.

Dve ženy, čo sa nenávidia, to riadne vyhrotili

Zdroj: SITA / AP

Šajch Hasína

Dve ženy, čo sa nenávidia, to riadne vyhrotili

Zdroj: SITA / AP

Begam Chálida Zija

Prečo v moslimskom Bangladéši vládnu ženy

Českí historici v knihe Dejiny Bangladéšu, Bhutánu, Nepálu, Maldív, Pakistanu a Srí Lanky uvádzajú, že žena sa môže dostať aj na čelo moslimského štátu, ak ide o pokračovanie rodovej tradície. Šéfka AL Šajch Hasína je dcérou bývalého bangladéšskeho prezidenta Mudžíbura Rahmána, líderka BNP Begam Chálida Zija zas vdovou po ďalšom exprezidentovi Zijáurovi Rahmánovi. „Rahmánovia“ vládli v 70. rokoch v chaotickom období po získaní nezávislosti od Pakistanu. Ani jeden si nepočínal ako demokrat a obaja zomreli násilnou smrťou.

Podobne príklady vládnucich žien možno aj nájsť aj v iných moslimských krajinách. Indonézska prezidentka Megawati Sukarnoputriová bola dcérou prvého prezidenta Sukarna. Otcom dnes už nežijúcej pakistanskej expremiérky Bénazír Bhuttovej bol pakistanský politik Zulfikár Alí Bhutto.

Obe bangladéšske političky – Šajch Hasína a Begam Chálida Zija sú dlhé roky nezmieriteľnými rivalkami. Od roku 1991 sa striedali v premiérskom kresle predovšetkým ony.

Bangladéšske voľby stručne

  • prvé slobodné parlamentné voľby sa v Bangladéši konali v roku 1991 po páde diktatúry Husaina Muhammada Eršáda
  • opozícia voľby bojkotovala, pretože vláda odmietla rešpektovať rodiacu sa tradíciu a prenechať organizáciu hlasovania dočasnej vláde
  • opozičný bojkot spôsobil, že v 147 z 300 volebných obvodov sa o poslanecké kreslo nesúťažilo a výsledky boli vopred rozhodnuté
  • vládna Bangladéšska ľudová liga získala podľa predbežných výsledkov 231 z 300 kresiel, Národná strana, ktorú vedie manželka bývalého vojenského diktátora H.M. Eršáda, bude mať 33 kresiel
  • počas volieb zomrelo 18 ľudí, celkovo v roku 2013 prišlo o násilnostiach o život niekoľko stoviek ľudí
  • EÚ a USA odmietli vyslať na voľby pozorovateľov

PRAMEŇ: Dhaka Tribune

Staršie vydania Volieb vo svete si môžete prečítať po kliknutí na tento link