Takmer dve tretiny veľkých veterných a solárnych elektrární, ktoré sa po celom svete stavajú, sa nachádzajú v Číne. Rastúca kapacita obnoviteľných zdrojov v krajine vytláča podiel výroby elektriny z uhlia na nové minimá, informuje agentúra Reuters.

Čína buduje 339 gigawattov (GW) veľkokapacitných veterných a solárnych elektrární, čo predstavuje 64 percent celosvetového objemu, uvádza správa amerického think-tanku Global Energy Monitor (GEM). To je osemkrát viac ako USA na druhom mieste (40 GW). Tempo Číny posúva globálny cieľ trojnásobne zvýšiť kapacitu obnoviteľných zdrojov do konca roku 2030 „na dosah“ aj bez ďalších vodných elektrární, uviedli autori správy. Vyzvali Čínu, aby zvýšila svoje ciele v klimatických záväzkoch pre OSN budúci rok.

Čína v máji generovala 53 percent elektriny z uhlia, čo je rekordne nízka hodnota, zatiaľ čo 44 percent pochádzalo z nefosílnych zdrojov. Solárna energia vzrástla na 12 percent výroby elektriny a veterná na 11. Vodná energia tvorila 15 percent, jadrová päť a biomasa dve percentá z nefosílnych zdrojov energie.

Zvýšená výroba z obnoviteľných zdrojov viedla k poklesu emisií oxidu uhličitého z energetického sektora, ktorý tvorí približne 40 percent celkových emisií Číny, a to o 3,6 percenta. „Ak bude súčasné rýchle nasadzovanie veterných a solárnych zdrojov pokračovať, emisie CO2 v Číne budú pravdepodobne ďalej klesať, čo znamená, že rok 2023 bude vrcholným rokom,“ napísal seniorský pracovník v Asia Society Policy Institute Lauri Myllyvirta. Jeho analýza zistila, že výroba solárnej energie v máji medziročne vzrástla o rekordných 78 percent na 94 terawatt-hodín (TWh).

Údaje z Národného štatistického úradu Číny ukázali nárast o 29 percent, ale tento údaj nezahŕňal solárne panely na strechách, a preto nezachytil približne polovicu elektriny zo solárnej energie.

Ďalšie dôležité správy

Modern,Electric,Grid,Lines,And,Renewable,Energy,Concept,With,Photovoltaic
Neprehliadnite

Európa čelí nezvyčajnému problému: ultralacnej energii