Európska centrálna banka pod tlakom neradostného vývoja prišla s rezkým receptom na vybŕdnutie z dlhovej krízy, pre ktorú sa euro trasie o prežitie. Bankári na čele s Mariom Draghim sa aj napriek odporu Nemecka dohodli na programe neobmedzeného nákupu štátnych dlhopisov krajín, ktorým sa nedarí udržateľne na trhoch nachádzať peniaze potrebné na prežitie. Razantný krok, nedávno len ťažko predstaviteľný, nieto ešte priechodný, uvrhol trhy do nevídanej eufórie. Konečne závan stability a optimizmu, akoby hovorili rastúce burzové indexy. Lenže ako to už býva, podobné nezvyklé akcie nemajú len jednu, ale dve strany, pričom tá druhá nemusí byť taká pozitívna ako prvá. Nie je to iné ani tentoraz.
Zbraň tasená M. Draghim v dosiaľ neúspešnom pokuse o prekonanie podľa ECB neopodstatneného strachu investorov z ďalšieho vývoja dlhovej krízy nie je úplne nová. Už pred dvoma rokmi banka prišla s plánom odkúpenia dlhopisov problémových krajín. Lenže ten bol od marca v spiacom móde a hovoriť pri jeho hodnotení o prevratnom úspechu rozhodne nie je na mieste. Oproti svojmu predchodcovi však novinka prináša zásadnú zmenu, ktorá je jednou z kľúčových esencií povzbudzujúcej látky, ktorú si trhy v reakcii na vystúpenie M. Draghiho pichli do žíl. Zatiaľ čo v prvom prípade išlo o program obmedzený v čase aj objeme, teraz si žiadne také mantinely ECB nedala. A navyše banka ešte zmiernila požiadavky týkajúce sa záruk za pôžičky.
Plán je jednoduchý. ECB bude nakupovať štátne dlhopisy s maximálne trojročnou splatnosťou a pôjde o už predtým vydané cenné papiere. O všetkom bude pravidelne informovať a aby nedošlo k znevýhodneniu súkromných veriteľov, tak bude niesť v prípade krachu štátu rovnaké straty ako ostatní. Nákupné stavidlá však otvorí len vtedy, keď krajina požiada oficiálne o pomoc a pristúpi na podmienky, ktoré jej dajú.
Tu nastáva prvá ťažkosť. Celé toto cvičenie sa z veľkej časti deje preto, že sa do ťažkostí dostali Španielsko a Taliansko, tretia a štvrtá najsilnejšia ekonomika eurozóny. Ich lídri dúfajú, že už len avizovaná pripravenosť ECB na akciu postačí na upokojenie situácie, lenže to je možno len zbožné želanie, eufória trhov môže rýchlo vyprchať. Potom sa títo politici dostanú do bodu, keď budú musieť prehltnúť horkú tabletku a žiadať o pomoc. Nasledovať bude vypracovanie krokov, ku ktorým sa musia najprv zaviazať, ale potom ich aj plniť.
Keď sa pozrieme, akú búrku nevôle napĺňanie takýchto sľubov vyvoláva v Grécku, tak je evidentné, že k tomu budú politici „ohrozovaní“ voľbami a verejnou mienkou pristupovať len neradi. Znamenalo by to totiž automaticky trebárs aj to, že by im na prsty pozerali zahraniční experti a diktovali im, čo môžu a nemôžu robiť.
Keď by už odvahu našli, alebo im nič iné nezostane, potom bude v ťažkej situácii ECB. Proces sa rozbehne, banka začne nakupovať, lenže je otázkou, čo sa stane, keď krajiny podmienky nesplnia. M. Draghi sa dušuje, že porušenie povedie ku koncu nákupov. Lenže keby prišlo na lámanie chleba, nenájde sa opäť nejaký „vyšší“ dôvod, prečo program upraviť a trochu privrieť oko? Ak sa pozrieme späť, vidíme, že politici podobné prípady v EÚ vedia riešiť veľmi „flexibilne“. Pravda, bankári z ECB nie sú politici. V jednom sa však zhodujú. Euro je vraj nezvratné a oni sú ochotní robiť všetko, čo bude v ich silách, na jeho záchranu. Tak verme, že to neznamená, že neprekročiteľné sa zasa raz prekročí a nezmeniteľné zasa raz upraví.
Znamená rozhodnutie ECB, že je euro definitívne zachránené? Nie, to určite nemožno povedať. Krok bankárov k tomu môže prispieť a na nejaké obdobie aj prinesie úľavu. Lenže teraz príde čas politikov. Tí budú musieť rozhodnúť o ďalšom posune k fiškálnej, bankovej a rozpočtovej únii a je zrejmé, že táto cesta bude tŕnitá. A neuvoľní Draghiho partia rozhodnutím, ktoré je na hrane tabuizovaného priameho financovania vlád, rozpočtovú morálku? Prečo by sa vlády snažili o zlepšenie situácie, keď sa im ponúka financovanie cez centrálnu banku? Keď toto ECB nezvládne kočírovať, potom sa jej riskantný krok vráti späť a obráti sa proti nej aj jej hlavnému cieľu, teda ochrane eura.
Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 36/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
