V roku 2010 budú mať slovenskí biznismeni dve nádeje. Prvá je oživovanie hospodárstva, ktoré by im pomohlo začať zabúdať na rok 2009. Druhá je zmena štýlu správy krajiny, ktorá by im vrátila pocit, že niekomu záleží na tom, aby sa darilo vytvoriť biznis prostredie prínosné pre všetkých.
Ani s jednou nádejou to netreba preháňať. Hoci väčšiu šancu má hospodárska konjunktúra. Jeseň znamenala pre mnohé firmy citeľný obrat trendu prepadu. Priemyselná produkcia s nástupom teplej jesene zmazala veľkú časť prepadu, v ktorom sa ocitla v prvých mesiacoch a zotrvala v nich pol roka. Už možno nájsť aj firmy, ktoré pred časom pripravovali prepúšťacie zoznamy, ako škrtajú plánované pravidelné vianočné odstávky.
To je šanca pre armádu nezamestnaných, ktorých počet dosahuje štyristotisíc. Hoci napríklad bankoví analytici tvrdia, že jej znižovanie bude až otázkou záverečných mesiacov budúceho roka, nebude prekvapenie, ak k tomu príde skôr. Signály z domáceho hospodárstva, ako aj priaznivé trendy v nemeckom priemysle vzbudzujú nie neodôvodnené nádeje. Aj keď stále platí, že zotavovanie americkej či európskej ekonomiky je stále veľmi krehké. Navyše nemožno vylúčiť, že aj to stojí v niektorých prípadoch na hlinených nohách a skrýva ďalšie bubliny, tentoraz živené z peňazí z vládnych intervencií.
Aj priaznivý vývoj pre krajinu znamená prudký nárast jej dlhov, čo výrazne zvýši šance na rast daní. Nová vláda sa tak už v lete bude musieť zamýšľať nad scenárom, kto a v akej miere bude niesť dôsledky hospodárskej krízy a vlažného prístupu ku konsolidácii verejných financií v predchádzajúcich výnimočne dobrých rokoch.
So stabilizáciou situácie sa opäť začne hovoriť o raste cien. Ten tento rok dosiahli také nízke úrovne, s ktorými nikto nepočítal. Pri celom rade tovarov a služieb možno hovoriť o deflácii a ďaleko k nej nemá ani súhrnný rast cien. Pritom konverzia meny zvyčajne znamenala presne opačný efekt.
Prvý polrok sa bude niesť v znamení parlamentných volieb. Hoci ministerstvá či vládne inštitúcie už dostali centrálny pokyn, aby sa v tomto čase zdržali škandálov, starších i novších prípadov podvodných obstarávaní či iných spôsobov, ako obrať štát o peniaze, bude v médiách zrejme pribúdať.
Trieštenie síl, ktoré nastalo v pravej časti opozície, ale aj medzi maďarskými politikmi dáva mierne šance na spoločnú komunikáciu a postup proti Robertovi Ficovi. Tak ako sa Béla Bugár zrejme bude brániť pred niekdajšími súputníkmi, že nie je stranou pre stabilizáciu pozície juhoslovenských manažérov Slovnaftu, tak bude musieť Mikuláš Dzurinda odolávať ambicióznemu tlaku Richarda Sulíka.
Zrejme najväčší pokoj bude vládnuť u niekdajšieho eurokomisára Jána Figeľa. Najsilnejší kritici KDH sú už z neho preč a ambiciózne kruhy okolo Daniela Lipšica a podnikateľa Milana Krajniaka zatlačili predsedu ešte pred jesenným snemom. Tím podpredsedov, ktorý predstavil po lete, menej zodpovedal jeho predstavám ako výsledku ich tlaku. Nezdá sa však, že by s tým mal zjednocujúci predseda väčší problém. Pravda, ako to v politike chodí, isté rošády nemožno nikdy vylúčiť v žiadnej strane.
Dočasný pokoj
Tipovať na silu, ktorá bude Slovensko ťahať po júni 2010, nemá zmysel. Nielen preto, že výsledky sa môžu líšiť od prieskumov. Ale aj preto, že neexistuje vzorec, ktorý by umožnil vylúčiť nejakú z pomerne veľkého množstva kombinácií, ktoré pripadajú do úvahy. Aj keď budú silnieť tlaky na to, aby sa strany vyhraňovali, nemusí to nič znamenať. Stačí si predstaviť urazenú tvár Roberta Fica, ktorou odpovedal v roku 2006 na otázku, či pôjde do vlády s Jánom Slotom a Vladimírom Mečiarom.
Z iného pohľadu môže byť budúci rok pre podnikateľov oddychový. Nových legislatívnych úprav bude menej ako v rokoch medzi voľbami. Tvorba zákonov v posledných rokoch bola pre biznis skôr postrachom ako nádejou na zlepšovanie podnikateľského prostredia.
Článok je prevzatý z ročenky SLOVENSKO A SVET V ROKU 2010, ktorá vyšla ako príloha TRENDU č. 50-51. V predaji do 6. januára 2010.
Foto - Profimedia.cz
