Bol to schopný manažér, ktorý banku so 158-ročnou tradíciou dokázal previesť cez ázijskú finančnú krízu v deväťdesiatych rokoch. Osudným sa jej stal biznis s finančnými transakciami a predajom toxických balíčkov s hypotékami. Napriek tomu to nebol prvý bankrot Lehman Brothers. Prvýkrát banka skrachovala v roku 1984, keď bola ťažko oslabená sériou nepodarených špekulatívnych obchodov. Vtedy ju vzala pod svoje krídla finančná skupina American Express.
Po desiatich rokoch sa jej záchranca rozhodol zmeniť stratégiu a divíziu kapitálových obchodov osamostatnil pod staronovým menom Lehman Brothers. Vstúpila na burzu a vedenie spoločnosti sa ujal R. Fuld, ktorý pre banku pracoval od šesťdesiatych rokov. Finančník posunul firmu medzi top banky sveta.
Muž, ktorého podľa magazínu Time prezývali Gorila z Wall Street či Otvárač na konzervy kvôli jeho temným očiam, širokému čelu a veľkému nosu, bol síce schopný, ale arogantný manažér.
V roku 2008 denník Financial Times R. Fulda označil za najpreplatenejšieho šéfa za roky 2006 a 2007. Bolo to v čase, keď mu muselo byť jasné, že sa v banke niečo deje. Napriek tomu si nechal vyplatiť prémie vo výške 75 miliónov dolárov.
Počas ôsmich rokov pred pádom banky si prilepšil celkovo o najmenej 889 miliónov dolárov. Tesne pred bankrotom mohol banku predať kórejskej štátnej banke KDB, ktorá v máji otvorila prvú pobočku aj na Slovensku. Obe strany sa nedohodli na cene. Po bankrote si nechal R. Fuld vyplatiť aj poistku vo výške desiatich miliónov dolárov od poisťovne, ktoré mali slúžiť na vyrovnanie prehratých súdnych sporov.
Vyparil sa bez ospravedlnenia
Po piatich rokoch sa R. Fuld nemá zle. Vlastní niekoľko víl a lukratívne pozemky. Založil si napríklad poradenskú spoločnosť na fúzie a akvizície Matrix Advisors na Manhattane, oproti centrále kozmetickej spoločnosti Avon. Jeho skúsenosti nelákajú veľa klientov – ide predovšetkým o firmy jeho kamarátov a známych. Medzi nimi sú aj exkluzívne značky ako IBM.
Radiť mal aj spoločnosti AT&T, aby nakoniec nekúpila konkurenčného teleoperátora T-Mobile po tlaku protimonopolných úradov, tvrdí server publicintegrity.org, ktorý sa snažil zmonitorovať jeho život po Lehman Brothers.
Na verejnosti R. Fuld nevystupuje, v centrále svojej spoločnosti sa takmer nikdy nenachádza a zo zásady sa s novinármi nerozpráva. Časť majetku previedol na manželku Kathleen, aby v prípade súdnych sporov neprišiel o všetko. V štáte Connecticut vlastní vilu v hodnote osem miliónov dolárov, ktorá má dvadsať izieb, bazén a priľahlý pozemok s odhadovanou veľkosťou dvanásť árov, tvrdí televízia Bloomberg.
Ďalší palác oficiálne prevedený na manželku sa nachádza na Floride. Súčasťou sú tenisové kurty, bazén a iné exkluzivity v hodnote viac ako 10 miliónov dolárov. Netreba zabudnúť ani na obrovský ranč v štáte Idaho, ktorý im zabezpečuje dokonalé súkromie, pretože naokolo sú lesy. Majetok R. Fulda by mohol byť oveľa väčší, ak by sa k tomu prirátala hodnota akcií Lehman Brothers.
Kartár Jimmy
Bývalý šéf americkej banky Bear Stearns Jimmy Cayne doviedol banku ku krachu v marci roku 2008. Stala sa prvou obeťou finančnej krízy. Tento bankár je jednou z najkontroverznejších postáv finančného sveta. S obľubou lietal helikoptérou už vo štvrtok z kancelárie na predĺžené golfové víkendy. Hovorilo sa o ňom, že s obľubou fajčil marihuanu.
Kým R. Fuld ostal v biznise, J. Cayne sa z neho stiahol úplne a naplno sa venuje kartovej hre bridge – v profesionálnom celosvetovom rebríčku je na 23. mieste.
J. Cayne si odchod z banky na dôchodok naplánoval len dva mesiace pred jej krachom (ostal v dozornej rade). Predchádzal tomu katastrofálny posledný štvrťrok 2007, keď Bear Stearns musel odpísať toxické investície v hodnote 1,9 miliardy dolárov, čo doviedlo banku do prvej straty v jej histórii.
Záchrana banky vyšla amerických daňovníkov na 25 miliárd dolárov. Bear Stearns nakoniec kúpila konkurenčná JPMorgan Chase za hodnotu nižšiu ako hodnota jej budov – 1,2 miliardy dolárov.
Banku položili finančné deriváty a obrovské napákovanie investícií, pomer bol 38:1. To znamená, že investícia vo výške 38 dolárov bola bankou z vlastných zdrojov krytá len vo výške jedného dolára.
J. Cayne od roku 2000 do bankrotu banky zarobil takmer 400 miliónov dolárov. Trvalé bydlisko má v newyorskom hoteli Plaza a s manželkou vlastní luxusné apartmány na Floride, New Yorku (minulý mesiac ho ponúkli na predaj za 15 miliónov dolárov). Luxusnú nehnuteľnosť vlastní aj v štáte New Jersey.
James Cayne po vypočúvaní pred Komisiou vyšetrujúcou finančnú krízu Zdroj: SITA / AP
Ratingovky - od "odvahy" k paranoji
Obaja bankári boli len vrcholom ľadovca celej skladačky, ktorá zlyhala. Ďalšími významnými medzičlánkami boli ratingové agentúry. V prípade Lehman Brothers tvrdili, že úverové deriváty CDO (balíky cenných papierov kryté dlhopismi či hypotékami ) majú najvyšší rating AAA. Inými slovami to znamená, že pravdepodobnosť defaultu v najbližších piatich rokoch mala byť podľa noch len 0,12 percenta, čo je pravdepodobnosť 1:850.
Takéto „odvážne“ odhady posúvala investorom napríklad agentúra Standard & Poor's, ktorá balíčky toxických hypoték, ktoré Lehman Brothers predával investorom, ohodnotila dokonca lepšie ako americké štátne dlhopisy. V skutočnosti až 28 percent všetkých balíčkov skončilo stratou. To znamená, že pravdepodobnosť defaultu bola dvestonásobne vyššia, ako to S&P predpokladal.
Ekonóm Paul Krugman neoznačil prasknutie úverov bubliny za čiernu labuť (náhodnú, významnú udalosť s malou pravdepodobnosťou vzniku), ale za slona v miestnosti. Kým ratingovky si žili vlastným životom, o začiatok krízy sa už v roku 2004 začali obávať aj obyčajní Američania.
Vo vyhľadávači Google sa za obdobie od januára 2004 do leta 2005 zdesaťnásobilo hľadanie kľúčového slova „realitná bublina“. Najčastejšie si toto slovné spojenie vyhľadávali obyvatelia Kalifornie, kde o pár rokov neskôr padli ceny nehnuteľností najvýraznejšie - okolo 40 percent. Expert na pravdepodobnosť Nate Silver v knihe The Signal and the Noise tvrdí, že kým slovné spojenie realitná bublina sa v spravodajstve v roku 2001 objavilo len osemkrát, v roku 2005 to bolo už 3447 ráz.
Tieto dve slová mohli Američania počuť z televízie a čítať v novinách na desiatich rôznych miestach denne. Napriek tomu ratingové agentúry, ktoré sa živia tým, že merajú riziko, indície akosi cielene prehliadali, napísal N. Silver vo svojej knihe.
Každý mesiac pritom ratingovky dostávali čerstvé dáta o tom, či dlžníci bánk splácajú svoje úvery na čas a sú dokonale informované o všetkom, čo sa deje na trhu. Ani jedna z troch ratingoviek (S&P, Moody's a Fitch), ktoré pokrývajú 97 percent trhu, neznížila rating ani o jeden stupeň. „Neboli to hlúpi ľudia. Myslím si len, že nechceli, aby hudba prestala hrať,“ povedal v knihe Jules Kroll, ktorý si po kríze založil malú ratingovú agentúru.
Ratingovky žili z peňazí inštitúcií, ktoré vydávali deriváty. Matematika bola jednoduchá: čím viac CDO, tým väčšie príjmy. Virtuálne a neobmedzené objemy predaných toxických balíčkov boli namixované rôznymi typmi hypoték s rôznou bonitou, ale istotu dobrého ratingu mali takmer vždy. Keď vláda začala praktiky vyšetrovať, v mailovej komunikácii jeden analytik ratingovej agentúry Moody's napísal kolegovi, že ak by „CDO poskladali kravy, aj tak ich bude Moody's ohodnocovať“.
Ratingové agentúry dokonca mali bankám napomáhať aj s manipuláciou ratingu. S&P napríklad posielal vybraným klientom-bankám, ktoré jej platili, kópie softvéru na určovanie ratigovej známky. Banka tam mohla oveľa ľahšie namiešavať zlé hypotéky v balíčkoch bez toho, aby im musela S&P zhoršiť známku.
Ratingovky zrejme ignorovali aj riziko vysokej finančnej páky. V roku 2007 mal Lehman Brothers pomer rezerv kapitálu k finančným pozíciám 1:33. Inými slovami, stačilo, aby tri až štyri percentá jej investícií skončili v defaulte a banka by sa ocitla nad priepasťou bankrotu. Ukázalo sa to aj ako realita.
Lehman nebol medzi bankami výnimkou, skôr obetným baránkom. Nedostatok kapitálu na krytie investícií trápil celý Wall Street. Napákovanie na úrovni okolo 30 bolo štandardom. Ratingovky si nelámali hlavu ani nad derivátmi mortgage-backed securities, ktoré boli prepojené s hodnotou nehnuteľnosti, ktoré financovali úvery banky. Lehman Brothers mal v roku 2007 investovaných v týchto finačných inštrumentoch 87 miliárd dolárov.
Stačilo, aby hodnota nehnuteľnosti klesla o štvrtinu a banke by aj v tomto prípade hrozil bankrot. Napriek tomu sa deriváty investorom veselo predávali. Ako je to možné? „Ak si na trhu a niekto sa ti snaží niečo predať, čomu nerozumieš, tak ti predáva citrón,“ opisuje situáciu nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu George Akerlof.
V roku 2001 vysvetlil paradox informačnej asymetrie medzi predavajúcim a kupujícim. Predstavte si, že k vám niekto dôjde a ponúkne vám svoje auto. Ukáže technický preukaz aj dôkazy o pravidelnom servise. Napriek tomu, kupujúci je v neistote, pretože len predavajúci pozná najlepšie, v akom skutočnočnom stave je auto.
Informačná asymetria sa z časti stiera, ak predavajúci síce ponúkne na predaj auto, ale skontroluje ho váš dobre známy technik. Informácie, ktoré od neho dostanete, majú cenu zlata a máte tendenciu im veriť. Spomínaný technik je v prípade trhu ratingová agentúra. Trh sa na ne pred rokom 2008 príliš spoliehal. Dnes sú ratingové agentúry podľa G. Akerlofa naopak paranoidné.
