Ďurana: Poskytovať odmenu za výchovu dieťaťa o 40 rokov neskôr je ekonomický nezmysel

Z rozhovoru sa dozviete

• Prečo je nelogické, aby rodičia detí mali vyššie dôchodky
• O tom, ako je ústavná reforma dôchodkov šitá horúcou ihlou
• Prečo je otázne, či zákon zlepší udržateľnosť dôchodkového systému
• Či ide o snahu postupne znárodniť druhý pilier

Je reforma slovenského dôchodkového systému nutná?

Určite áno. V rokoch 2018 a 2019 boli doňho vložené také prvky, ktoré výrazne ohrozili udržateľnosť systému. Výrazne zvýšili jeho deficit. Priniesli by buď radikálne zvyšovanie odvodov alebo radikálny pokles dôchodkovej náhrady v budúcnosti. 

Neexistuje aj tretia možnosť - že by štát alokoval viac peňazí do dôchodkového systému zo svojho rozpočtu?

To je možné len teoreticky, pretože sa bavíme o miliardách eur. Dôchodkový deficit v horizonte niekoľkých desiatok rokov bude v jednotkách percent HDP. Ťažko si predstaviť, či by bol štát schopný dotovať dôchodkový systém dvomi či tromi percentami HDP - sumou takmer dve miliardy eur.

Reforma je teda nutná. Minister Krajniak prichádza s nejakou víziou. Dokáže jeho reforma zlepšiť udržateľnosť systému?

Nevieme. K tomuto zákonu totižto nebola vypracovaná doložka dopadov.

Zákon je napísaný takým spôsobom, že detailné parametre sa ešte len upravia v iných zákonoch, a teda akoby sa nemusela počítať doložka. Ale v skutočnosti sa tam zavádzajú pomerne konkrétne opatrenia, a teda by tam mala byť.

Aké napríklad? 

Dôchodkový vek je pre udržateľnosť nášho systému kľúčový, pretože udržiava rovnakú dobu, za ktorú sa poberá dôchodok. Pri rastúcej dobe dožitia sa predlžuje najmä doba prispievania, a tak by malo dôjsť k zvýšeniu udržateľnosti, ale to, že tam bol vložený rodičovský bonus a to, že aj rodičia budú výrazne štedrejšie odmeňovaní za výchovu svojich detí, zase uberie z prínosov, ktoré má vniesť predlženie odchodu do dôchodku.

Nový vek odchodu do dôchodku je stanovený na odpracovaných 40 rokov? 

40 rokov bude hranica, pri ktorej môže človek požiadať o predčasný dôchodok. Okrem toho tam bude aj hranica veku odchodu do dôchodku naviazaná na vek dožitia. Čiže opäť sa vraciame k tomu, že teraz budeme mať vek odchodu do dôchodku niekde na úrovni 63 rokov a postupne bude rásť.

Ale keď človek nastúpi do zamestnania povedzme v 18 rokoch a po 40 rokoch už chce ísť na dôchodok, tak naň bude môcť ísť aj skôr. Zákon však predpokladá, že dotyčný má odvedenú nejakú sumu a tá suma bude rozpočítaná na dlhšie obdobie, takže dôchodok bude prirodzene nižší.

Nejde o znevýhodnenie ľudí, ktorí študujú dlhšie?

Pokiaľ niekto študuje povedzme do dvadsiatich šiestich rokov, tak veľmi dlho využíval systém, v ktorom nemusel platiť zdravotné poistenie, ani daň z príjmu a ani sociálne odvody. Takže takto by som to určite neformuloval. 

Dôchodkový systém by mal byť transparentný a jednoznačný. Pokiaľ bol človek 40 rokov poistený a odvádzal poistné, tak môže ísť do dôchodku po 40 rokoch. Ak sa niekto rozhodne vzdelávať sa do 26 rokov, tak vlastne podpisuje tým vlastné rozhodnutie, že bude pracovať do 66 rokov.

Takže súčasné návrhy sú podľa vás správne?

Podľa mňa by mal byť dôchodkový systém reformovaný iným spôsobom a zásadnejšie. Ale pokiaľ fungujeme v modeli priebežného systému, ktorý je odvodený od doby prispievania do systému a od vymeriavacieho základu, tak kľúčová je udržateľnosť.

A udržateľnosť tohto systému je podmienená tým, že nemáme príliš štedré dôchodky a že ľudia platia dostatočne dlho, pretože čelíme starnutiu obyvateľstva a výraznému poklesu pomeru pracujúcich na jedného dôchodcu.

Iným spôsobom sa to urobiť v podstate nedá. Dôchodkový systém je jednoduchá matematika - koľko peňazí tam ľudia ôsmeho v mesiaci odvedú z výplat, tak koľko peňazí sa vyplatí nasledujúci mesiac na dôchodkoch. 

Zákon zavádza rodičovský bonus, ktorý na jednej strane postihne ľudí, ktorí nemajú deti a na druhej strane podporí ľudí, ktorí vychovali deti. Je to správne?

Rodičovský bonus je prekvapujúci krok, pretože nie je jasné, čo je jeho cieľom.  Poskytovať niekomu odmenu za to, že vychoval dieťa s tým, že mu bude vyplatená o štyridsať rokov neskôr je z ekonomického pohľadu nezmysel. Človek reaguje na okamžité motivácie. Pokiaľ má byť cieľom rodičovského bonusu zvýšiť plodnosť, tak práve ten štyridsaťročný rozdiel je faktor, kvôli ktorému viac ľudí nebude mať viac detí.

Takže ide o pomerne sporný návrh?

Je otázka, či je vôbec kompatibilný s ústavou. Nevidím až tak veľký problém v tom, že bezdetní ľudia nedostanú vyšší dôchodok. Oni v zásade budú postihnutí až vtedy, keď sa kvôli tomuto opatreniu budú musieť zvýšiť odvody. Skôr sú otáznou skupinou rodičia, ktorých deti pracujú v zahraničí, a tie neodvádzajú peniaze do slovenského dôchodkového systému. Oni si nezaslúžia takúto podporu?