Návrh na riešenie sa už objavil aj v Európskom parlamente. Poslanci chceli vytvoriť zoznam daňových rajov a spoločnosti z týchto štátov by nemohli ísť do verejných obstarávaní. Z plánu nakoniec zišlo.

Na Slovensku sa začala táto téma riešiť v roku 2011, keď vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS, dnes Most-Híd) pripravila legislatívny zámer zákona o odkrývaní konečných užívateľov výhod, teda skutočných majiteľov spoločností. „Obstarávateľ bude musieť skúmať, kto je ekonomickým beneficientom, teda konečným užívateľom profitu z obstarávania,“ vysvetľovala vtedy L. Žitňanská.

Ak by uchádzač o pozadí svojej firmy klamal, podľa vtedajšieho návrhu by mu hrozilo vyradenie z tendra a zaradenia na čiernu listinu s dočasným zákazom súťažiť o verejné zákazky. Zákon ostal v podobe zámeru, nespracovalo sa ani paragrafové znenie, pretože pár mesiacov po oznámení zámeru vláda Ivety Radičovej padla.

O dva roky myšlienku obnovil minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD), ale nebola celkom domyslená. Od júla 2013 môžu úradníci pri akejkoľvek zákazke žiadať, aby uchádzač doložil zoznam všetkých spoločníkov a akcionárov, ktorí majú aspoň 30-percentný podiel vo firme. V prípade zákaziek nad 10 miliónov eur je to povinnosťou.

Chybou zákona je, že nerieši reťazenie firiem a ide len po papierových majiteľoch. Vyžaduje dokladovať vlastnícku štruktúru uchádzača a jeho vlastníka, ak je ním ďalšia právnická osoba. No ak je v reťazci ďalšia právnická osoba, podľa zákona môžu ostať jej akcionári skrytí.

Nefunkčnosť tohto mechanizmu ukázal aj tender Národnej diaľničnej spoločnosti na overovanie platieb mýta palivovými platobnými kartami, ktorý vyhrala spoločnosť Paywell. Stačilo jej zdokladovať, že jej akcionárom je spoločnosť Cromwell a akcionárom tejto firmy je spoločnosť SVK Distribution. Cyperskú spoločnosť Evock Limited už NDS neriešila, pretože v reťazci vlastníkov je až tretia.

Po vyše roku Smer-SD opäť otvára tému schránkových firiem. Svoju úlohu zohrala kauza predraženého cétečka pre piešťanskú nemocnicu, ktoré dodala firma Medical Group s nejasným vlastníkom na Belize a pre ktorú skončil vo funkcii predseda parlamentu Pavol Paška, podpredsedníčka NR SR Renáta Zmajkovičová a ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská. Odkrývanie vlastníkov schránok vzápätí začala žiadať Aliancia Fair-play, požiadavku podporilo asi tritisíc demonštrantov a ďalej ju začala tlačiť opozícia.

Premiér Robert Fico ustúpil a chce expresne pretlačiť zákon proti schránkam. Zdôvodnenie zrýchleného schvaľovania zákona, ktorý bol na rokovanie vlády zaradený dodatočne a neprešiel ani pripomienkovaním, je takéto: „Ak by sa návrh zákona prijal v neskoršom čase, hrozili by štátu značné hospodárske škody vyplývajúce z úniku veľkého objemu finančných zdrojov cez spoločnosti s nejasnou vlastníckou štruktúrou.“

Partner advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c Andrej Leontiev upozorňuje, že druhý pokus Smeru o vytlačenie schránok z verejných obstarávaní je nielen deravý, ale môže naraziť aj na Európsku komisiu. „Vládny návrh zákona totiž vymedzuje, kto sa nemôže verejného obstarávanie zúčastniť – firma so sídlom alebo s majiteľom v štáte, ktorý neumožňuje dohľadať jeho majiteľa,“ vraví A. Leontiev.

Otázka je, či úradníci vyhodnotia Cyprus, Holandsko alebo Luxembursko ako „otvorené“ štáty. Ak nie, ak teda budú z tendrov vylučovať firmy s väzbami na tieto štáty, pôjde podľa advokáta o obmedzenie slobody voľného pohybu kapitálu, ktoré firmám garantuje únia.