Druhá ústavná hranica

Ministerstvo financií v polovici augusta predložilo vláde návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015. Ten potvrdzuje úsilie kabinetu skresať budúcoročný deficit verejných financií pod tri percentá hrubého domáceho produktu, tak ako to Slovensko sľúbilo Európskej komisii. Potvrdzuje tiež silnú orientáciu na zvyšovanie verejných príjmov, nie znižovanie výdavkov. Presný postup, ako sa deficit pod dôležitú hranicu Paktu stability a rastu zníži, však návrh nešpecifikuje.

Zatiaľ polotovar

Predložený návrh rozpočtu obsahuje vplyv už prijatých aj rozrokovaných konsolidačných opatrení. Patria medzi ne hlavne zníženie príspevkov do druhého piliera, zvýšenie odvodov pre živnostníkov a dohodárov, bankový odvod, odvod pre regulované odvetvia, ale aj zvýšenie dane z tabaku či hazardu. Tieto zmeny podľa prepočtov ministerstva pri predpokladanom 2,6-percentnom raste ekonomiky a zhoršenom výbere daňových príjmov znižujú budúcoročný deficit na 3,7 percenta HDP.

V tomto výpočte však ešte nie sú zahrnuté výdavky na takzvané priority, ktoré si ministerstvá vyčíslili spolu na 1,9 miliardy eur. V najbližších dvoch mesiacoch tak budú rezorty s ministerstvom financií zvádzať boj, koľko navyše dostanú. Od toho bude závisieť aj potreba dodatočných ozdravných opatrení. Ak by neboli priority žiadne, do trojpercentného deficitu by stačilo už „len“ 630 miliónov eur. Ak rezort financií pustí tretinu požiadaviek na priority, dodatočná potreba konsolidácie vyskočí na 1,3 miliardy eur.

Rozpočet zároveň zmieňuje plošné viazanie výdavkov na mzdy (päť percent v porovnaní s rokom 2012) ako aj tovary a služby (10 percent). To však ešte do zníženia deficitu započítané nie je, keďže tieto zdroje budú na účte takzvanej Všeobecnej pokladničnej správy. Počet zamestnancov verejnej správy by mal podľa rozpočtu stúpnuť z 344-tisíc na 350-tisíc, čo by pri škrtnutí časti mzdového balíka malo znamenať znižovanie miezd úradníkov. Iné väčšie výdavkové opatrenia ministerstvo financií nezverejnilo. Pri otázke TRENDU poukázalo iba na mierny pokles výdavkov verejnej správy očistených o eurofondy. Tie by sa mali znížiť z 25 miliárd eur na 24,4 miliardy eur – stále však bez spomínaných priorít. Podľa Hospodárskych novín sa má znížiť suma určená na investičné stimuly – o päť šestín tohtoročnej sumy na 11 miliónov eur.

Ďalšie (príjmové) opatrenia

V každom prípade bude teda potrebné na splnenie ozdravného cieľa prijať ďalšie opatrenia. Vláda už skôr ohlásila zvýšenie dane z príjmov právnických osôb z 19 na 23 percent, ktoré by malo do rozpočtu priniesť navyše 366 miliónov. Plánované je taktiež zvýšenie dane z príjmu fyzických osôb pre ľudí s príjmom nad 3 246 eur mesačne. Kabinet by mal ešte obmedziť paušálne výdavky živnostníkov na 420 eur mesačne, čo by do rozpočtu malo priniesť ďalšie zdroje. Pravdepodobne sa zachovajú koncesionárske poplatky a presunie spravovanie zásob ropy na súkromný sektor. Široko diskutovaná daň z luxusných nehnuteľností je podľa štátneho tajomníka ministerstva financií Petra Pellegriniho zatiaľ v štádiu konzultácií. Je otázne, či sa stihne pripraviť tak, aby štátu „šetrila“ už v roku 2013.

Rezort financií vypracuje ešte aktualizovaný návrh rozpočtu, ktorý bude spĺňať dôležitý trojpercentný deficit. Ten po schválení vládou do polovice októbra bude predložený národnej rade.

Nižšie platy ministrov

Napriek zníženiu deficitu pod tri percentá HDP verejný dlh SR podľa návrhu rozpočtu v budúcom roku narastie na úroveň 53,7 percenta, čím prekročí už druhú hranicu zadlženia definovanú ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti. Prvá na úrovni 50 percent HDP bude prekročená v tomto roku a vyžaduje, aby minister financií parlamentu situáciu vysvetľoval a navrhol opatrenia. Druhá hranica na úrovni 53 percent HDP už vyžaduje explicitný návrh vlády na zníženie dlhu, ako aj zníženie platov členov vlády na úroveň minulého roka. To však prichádza do úvahy až v apríli 2014, keď sa potvrdí výška dlhu za predchádzajúci rok. Rastu verejného dlhu v súčasnosti dopomáhajú okrem deficitov verejných financií aj záruky za pôžičky z dočasného eurovalu. V ďalších rokoch by sa už rast dlhu v pomere k veľkosti ekonomiky mal zastaviť.

Deficity a dlh
(% HDP, celkové verejné financie)

Otázny druhý pilier

Predstavený návrh rozpočtu po prvý raz obsahoval aj nové ukazovatele vyžadované spomínanou rozpočtovou ústavou. Ministerstvo financií napríklad spočítalo súčasnú hodnotu budúcich záväzkov v dôchodkovom a zdravotnom systéme spojených so starnutím obyvateľstva do roku 2060. Odhaduje ich na hrozivých 342 percent HDP. Tento vysoký implicitný dlh však pomohla znížiť už prijatá novela zákona o sociálnom poistení, ktorá nadviazala budúcu valorizáciu penzií na rast cien a dôchodkový vek na dĺžku dožitia. Opatrenia v dôchodkovom systéme znižujú implicitný dlh o 138 percent HDP, teda o zhruba dve pätiny, tvrdí rezort. Zaujímavý je však pozitívny vplyv zníženia príspevkov do druhého piliera. Keďže ministerstvo budúce záväzky počíta iba do roku 2060 a negatívne vplyvy sa začnú prejavovať až po roku 2055, celkový vplyv na verejné financie je v tomto období pozitívny vo výške jedenásť percent HDP. Podobný výpočet bude v decembri robiť aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá zverejní vlastný ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

Ministerstvo tiež vyčíslilo takzvané daňové výdavky – teda úľavy na plnom výbere daní a odvodov, akou je napríklad nezdaniteľná časť príjmu. Daňové výdavky v tomto roku predstavujú sumu 1,07 miliardy eur. Na budúci rok by sa mali znížiť na 799 miliónov, napríklad zodvodnením príjmov z dohôd.

Ilustračné foto na titulke - Maňo Štrauch