V dňoch bitky o východoukrajinské mesto Severodoneck mal seržant ukrajinskej Národnej gardy problém: krídlo jeho čaty bolo odhalené a on potreboval svojim mužom povedať, že sa blížia Rusi. Ale nemohol. Pre 15 vojakov rozmiestnených pozdĺž 200 metrov dlhej obrannej línie mal len dve vysielačky. A bez ohľadu na to, ako veľmi kričal do okolitého lesa, cez hukot delostrelectva a guľometnej paľby nebolo nič počuť. Keď sa mu podarilo dobehnúť na pozície svojich mužov, traja z nich už boli mŕtvi.
Bez spojenia
„Nemali sme medzi sebou spojenie. Dorazili sme na pravé krídlo a chlapci, ktorí tam zostali, boli už mŕtvi," citoval 53-ročného seržanta, ktorý si vyslúžil prezývku Generál, denník The New York Times. Ten za posledných niekoľko týždňov urobil rozhovor s takmer dvoma desiatkami ukrajinských vojakov - a všetci poukazovali na podobné problémy.
Zatiaľ čo vládni predstavitelia v Kyjeve volajú po technologicky vyspelejších zbraniach s dlhším dosahom, ktoré by mohli konkurovať obrovskej palebnej sile Ruska, nedostatky v oveľa menšom, ale rovnako dôležitom meradle podkopávajú schopnosť ukrajinských síl brániť územie, ktoré ešte stále držia na východe, a získať späť to, čo stratili.
Problémy s komunikáciu, ktoré mala Generálova čata začiatkom tohto mesiaca, nie sú pre ukrajinské sily bojujúce na východe anomáliou. Je to rozšírený problém naprieč frontovými líniami a dotýka sa takmer každého aspektu vojny - koordinácie na bojisku, dodávania zásob či pohybov vojsk.
Ukrajinskí vojaci pre novinárov z The New York Times uviedli, že Rusi im neustále rušia rádiové spojenie, že nemajú dostatok komunikačného vybavenia a často majú problém dostať sa k veliteľovi, aby privolal delostreleckú podporu. Podobné problémy viedli občas k tomu, že ukrajinskí vojaci strieľali aj po svojich spolubojovníkoch.
„Schopnosť koordinovať rôzne typy síl na bojisku je nevyhnutná, ale obe strany zápasia s komunikáciou a efektívnym velením a riadením,“ konštatoval Michael Kofman, riaditeľ ruských štúdií v americkom výskumnom ústave Stredisko pre námorné analýzy.
Absencia širšej modernizácie
Vysvetlil, že v roku 2014, keď separatisti podporovaní Ruskom vytvorili v Donbase dve odštiepenecké republiky, ukrajinské ozbrojené sily, vybudované podľa vzoru armády zo sovietskej éry, sa museli rýchlo modernizovať. V nasledujúcich rokoch bol tento prístup prinajlepšom nesúmerný. Ukrajinské jednotky si zaobstarali malé komerčné bezpilotné lietadlá, ale aj väčšie a modernejšie, pričom vyvinuli mapovacie programy založené na aplikáciách, ktoré možno použiť na počítačových tabletoch ako pomoc pri riadení delostreleckej paľby. Chýbala však akákoľvek širšia modernizácia, takže ukrajinské ozbrojené sily uviazli v prechode - stále ukotvené v spôsoboch sovietskej éry, aj keď hľadali potrebné vylepšenia na bojisku. To znamenalo, že brigády s približne 4 000 vojakmi stále bojovali nezávisle od seba a dôležité aspekty rozhodovania na bojisku - vrátane posilnenia postavenia nižších dôstojníkov - zostali pre mnohé jednotky len veľkou túžbou.
„Dôležité aspekty velenia a riadenia, spolu s delegovaním verzus centralizáciou vojenských funkcií, zostávajú nedokončenou prácou," povedal Kofman.
Zakopať sa a brániť
The New York Times upozorňuje, že Ukrajinci na východnom fronte pomaly krvácajú, pričom úrady odhadom hovoria až o 200 obetiach denne. V dôsledku toho frontovú líniu čoraz viac bránia rotujúce jednotky zložené z menej dobre vycvičených jednotiek. Tieto sily, často z Národnej gardy a Územnej obrany, umiestňujú do väčších brigád. Následne dostanú rýchly príkaz: zakopať sa a brániť.
„Je to naozaj zlé, keď sú niektoré jednotky Národnej gardy náhle stiahnuté a hodené do prvej línie, aby posilnili iné jednotky," posťažoval sa Vadym, vodič sanitky Národnej gardy.
„Chlapci tam zostávajú bez ničoho, len s puškami," dodal.
Vojaci v týchto jednotkách prezradili, že ich zvyčajne izolovali, mali slabú komunikáciu medzi sebou, ako aj s veliteľom, ktorý riadil delostrelectvo a tanky. Keď dorazili na frontovú líniu, vedeli len málo o blízkych silách a označovali ich jednoducho za „susedov“.
„Zdá sa mi, že komunikácia je trochu nesúmerná, pretože keď ideme plniť nejakú úlohu, nemôžeme počítať s delostreleckou podporou," priznal Kosťa, vojak z jednotky Územnej obrany, ktorý sa nedávno vrátil z frontu v rámci rotácie. Jeho zhruba 100-členná rota prišla len počas prvého dňa na fronte o 30 mužov.
Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl na otázku o problémoch s komunikáciou ba bojisku nereagoval, poznamenal The New York Times.
Bitka o Severodoneck
V posledných dňoch bitky o Severodoneck, ktorá sa skončila minulý týždeň, keď sa ukrajinské sily stiahli do susedného mesta Lysyčansk, bol Generál konfrontovaný s niekoľkými komunikačnými a inštitucionálnymi problémami, ktoré ilustrovali ťažkosti, s ktorými sa tieto jednotky denne stretávajú.
Ako príklad uviedol, keď sa ruské tanky vynorili z hranice lesa neďaleko dedinky Syrotyne, na juhovýchodnom okraji Severodonecka.
Vojaci ukrajinskej čaty potrebovali delostrelectvo proti tankom, ale nemohli sa spojiť s veliteľom - buď preto, že mali zablokované vysielačky, alebo nemali s veliteľom vzťah. Tak zavolali jeho.
Generál sa cez rádiospojenie spojil s veliteľom jednotky ukrajinskej armády, ku ktorej bol pridelený, a spýtal sa, či môže zabezpečiť delostreleckú batériu. Ale delostrelecká batéria potrebovala súradnice tankov.
Generál nemal správne mapy, a tak požiadal čatu, ktorá žiadala o delostreleckú paľbu, aby vypustila dron, ktorý získa súradnice. Ale ani to nedopadlo dobre.
„Keď som zisťoval, či je možné zavolať delostreleckú podporu, dronu sa vybila batéria. Potom sa pokazil generátor, takže dron nemohli nabiť. Došiel nám čas, teraz si to naozaj nepamätám. A tank jazdil okolo nás a drvil nás.“
Osamelí na bojisku
Ukrajinské jednotky v prvej línii často nedokážu komunikovať s delostreleckými jednotkami, ktoré ich majú podporovať húfnicami a raketometmi. To vedie delostrelecké jednotky k tomu, že sa často spoliehajú na svoje vlastné bezpilotné lietadlá a často aj na spravodajské informácie dodávané Američanmi, tvrdia vojaci aj predstavitelia obrany USA.
Vojaci na frontových líniách sú tak čoraz osamotenejší, náchylní na straty. A niektoré delostrelecké batérie tak pomalšie reagujú na ruské prelomy pozdĺž frontovej línie.
„Aké delostrelectvo máme požiadať o podporu?" pýtal sa jeden z vojakov pri odchode z frontu pri meste Bachmut. Dodal, že „nemáme komunikáciu“ a že ukrajinské delostrelectvo „vystrelilo dvakrát a my sme boli zasiahnutí o 300-krát viac“.
Tento komunikačný výpadok medzi vojakmi a jednotkami, kde spoločné chápanie toho, čo sa deje na bojisku, je ťažké pre akúkoľvek stálu armádu, ešte viac zhoršila ruská, technologicky lepšia armáda. Nielenže môžu ruskí vojaci rozpútať oveľa viac delostreleckej paľby, ale osvedčili sa aj pri rušení komunikácie, poznamenal The New York Times.
Generál tvrdil, že jeho dve bežne dostupné vysielačky boli neustále rušené.
„Použili silnejší signál na rovnakej frekvencii."
Jeden z vojakov, prezývaný Mýval, vysvetlil, že vojakom v špecializovanejších jednotkách dali šifrované vysielačky dodané Američanmi a môžu tak spolu bez prekážok hovoriť. Avšak vysoký výkon rádia znamená, že Rusi dokážu nájsť miesto, z ktorého sa vysiela.
„Preto sme prestali komunikovať a komunikovali sme len nevyhnutné minimum, napríklad ak bola potrebná evakuácia alebo urgentná pomoc," dodal Mýval.
Len asi štvrtinu zabezpečených vysielačiek, ktoré Ukrajina potrebuje, poslali Spojené štáty a ďalší spojenci, informoval nemenovaný západný poradca na Ukrajine.
Vojaci tvrdia, že najspoľahlivejším vybavením, ktoré dostali, hoci v malom množstve, je satelitný internet Starlink s anténou, ktorú možno pripojiť, aby fungovala podobne ako ktorákoľvek sieť Wi-Fi. Ale ani prítomnosť satelitného internetu, ktorý dosiaľ Rusi nedokázali rušiť, nebola liekom na všetko.
Streľba do vlastných
Bývalý príslušník britskej námornej pechoty, nasadený v Charkovskej oblasti, spomenul nedávny incident, keď niekoľko ukrajinských jednotiek v úseku lesa, širokom vyše tri kilometre, strieľalo po sebe. Výsledkom boli dvaja mŕtvi.
„Nikto z nich s nikým nekomunikoval,“ skonštatoval.
Generál čelil podobným problémom počas obrany Severodonecka, keď bola jeho čata v prvej línii pri rieke. Na opačnom brehu bola ďalšia čata, s ktorou však nemal ako komunikovať. Takže takmer vždy, keď nepriateľ zaútočil, táto druhá jednotka strieľala nielen na Rusov, ale nevedomky aj na Generálových mužov, ktorí boli v palebnej línii. A to so všetkým, od pušiek až po ťažké guľomety.
„Nikto nevedel, ako sa s nimi spojiť. Každý deň, keď sme tam stáli, viac ako 20 dní, pokiaľ viem, nikto sa nemohol spojiť s touto jednotkou vedľa nás, aby jej dal vedieť, že strieľa po vlastných," dodal Generál.
Ďalšie dôležité správy
