Všetci sú nešťastní, keď HDP klesá. Bez ohľadu na to, či ide o ekonómov, politikov, ale aj bežných ľudí, ktorí síce len hmlisto tušia, čo presne skratka HDP znamená... ale podľa toho, ako všetci o tom lamentujú, sú si takmer istí, že je niečo zle.
Politici sa rastom HDP síce občas pochvália, no vedia, že im to vo voľbách veľa nepomôže. A bežní ľudia tvrdia, že HDP je imaginárne štatistické číslo, keďže im mzdy aj tak nerastú o toľko ako rast ekonomiky a inflácia.
Navyše sa množia výskumné štúdie, ktoré ukazujú, že pocit šťastia naozaj nie je priamo úmerný bohatstvu krajiny. Máme teda na HDP zabudnúť, pretože má svoje nedokonalosti, nehovoriac o jeho neschopnosti opísať skutočný blahobyt?
Keď HDP politike nepomáha ...
...tak si bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy (dnes je súdený za podozrenia, že jeho kampaň mal financovať líbyjský diktátor Muammar Kaddáfí) musel pomôcť - začal spochybňovať HDP. Nie preto, že mu vadilo percentuálne zvýšenie francúzskej ekonomiky za určitý čas, ale pre vlastný politický osoh.
Začiatkom roka 2008 stratil nervy. Na farmárskom trhu mu jeden starší muž odmietol podať ruku, tak mu N. Sarkozy vynadal a povedal, aby vypadol. Len pár dní predtým vyšiel preferenčný prieskum, podľa ktorého sa jeho popularita prudko prepadla (pod 50 percent).
Svojich poradcov sa preto mal spýtať, prečo to tak je, keď sa ekonomike meranej podľa HDP štatisticky darí. Poradcovia, medzi ktorými boli aj také ekonomické kapacity ako dvaja laureáti Nobelovej ceny Joseph E. Stiglitz a Amartya Sen, sa preto pustili do práce. Mali preskúmať adekvátnosť použitia HDP pre výpočet blahobytu.
N. Sarkozy si na výsledok počkal až do roku 2009, keď svet uzrela 300-stranová analýza, ktorá v skratke odkazovala na iracionálne lipnutie k HDP. Ľavicovo zmýšľajúci J. Stiglitz hovoril dokonca o fetišizácii HDP, ktorá nemá racionálne zdôvodnenie. HDP podľa neho ignoruje aspekty života človeka, akými sú blahobyt a udržateľnosť spoločnosti. Exprezidentovi tieto tvrdenia spriaznených ekonómov stačili a vyzval svet, aby klasické HDP meranie nahradili indikátormi šťastia a spokojnosti.
Kde sa zrodil HDP
Vynález merania výkonu ekonomiky sa zrodil v 30. rokoch minulého storočia v hlave amerického ekonóma Simona Kuznetsa v reakcii na veľkú hospodársku krízu a mal sledovať a predvídať hospodárske cykly. Ekonóm s bieloruskými koreňmi za to dostal Nobelovu cenu. Podľa autorov zmienenej analýzy pre francúzskeho prezidenta celý tento systém merania ekonomických dát zlyhal, a preto nemohol varovať pred blížiacou sa finančnou krízou a faktom, že rast svetovej ekonomiky do roku 2007 sa prehrieval na úkor budúceho rastu.
S. Kuznets už pri predstavovaní HDP v roku 1934 upozornil, aby si ho ekonómovia a politici nezamieňali ako ukazovateľ blahobytu. Z čisto technickej stránky sa HDP javí ako tvrdá štatistika (súčet vyprodukovaných tovarov a služieb buď štvrťročne alebo ročne), ktorá je objektívna, daná a nezávislá na našich zvyklostiach, názoroch, kultúre a dejinnom vývoji, tvrdí napríklad český ekonóm Tomáš Sedláček.
Čo sa týka nezávislosti, ide nanajvýš o prianie. HDP sa časom stalo konceptom pre podporu fiškálnej a menovej politiky, ale aj silným propagačným nástrojom na reklamou dopované hospodárstvo, ktorú nakoniec prebrali ekonómovia aj politici. A tak v zásade dnešná spoločnosť nie je schopná fungovať bez rastu.
Ak nerastie HDP niekoľko kvartálov po sebe, ekonomika znervóznie a dostáva do recesie. Klesá zamestnanosť, podnikatelia sú skeptickí, znižujú sa investície a podobne. Dlhodobo neudržateľné je aj pokračovanie v raste, pretože zúfalá snaha o zdynamizovanie ekonomiky za každú cenu nafukuje realitné, komoditné a iné špekulatívne bubliny, tvorí neprimeranú záťaž pre životné prostredie a zaháňa krajiny do dlhovej pasce.
Ako sa dá pohodlne ohýbať
HDP a jeho rast sa inštitucionalizovali ako ukazovateľ nášho úspechu, spokojnosti a všeobecného blaha. Ak rastie, je všetko v poriadku – mali by sme sa mať lepšie. A ak nerastie, je zle... no rast sa dá dosiahnuť aj bez prílišnej námahy.
Pred mesiacom takýto sofistikovaný krok urobila Británia. Do HDP započítala prostitúciu a drogy. Štatistici odhadli, že tieto služby by ekonomiku formálne obohatili o desať miliárd libier (0,6 percenta HDP).
Aby číslo bolo ako-tak podložené, Briti by – podľa logiky veci - mali platiť pána úradníka, ktorý spočíta, koľkokrát si kto mimo domova užije sex alebo si nakúpi niečo dobré omamné. A keď to nebude vedieť spočítať alebo mu to díleri kokaínu nebudú chcieť prezradiť, aspoň to odhadne.
V oboch prípadoch to bude číslo o ničom a tento „kvalifikovaný“ odhad bude súčasťou britského HDP. „Čiže keď HDP razom o 5 percent papierovo vzrastie, zrazu dlhy vztiahnuté k HDP nebudú vyzerať tak desivo. A zrazu nebude také ťažké dostať deficit pod toľkokrát omieľané tri percentá HDP. Podvod ako hrom,“ vraví šéfka Next Finance Markéta Šichtařová.
Britskí štatistici v tom majú jasno: 60 879 prostitútok v Británii malo okolo 25 klientov týždenne a za svoje služby si účtovali priemerne 67,16 libry. Úradníci predpokladajú, že v krajine prežíva aj 38-tisíc užívateľov heroínu. Gram stál na čiernom trhu 37 libier a z tejto drogy sa predalo za 754 miliónov libier.
Prvé výsledky s vylepšovákom
Prvý efekt týchto kozmetických zmien sa dostavil v Írsku, ktoré ako druhá krajina v eurozóne požiadalo o balík pomoci počas hospodárskej krízy. Západná krajina začiatkom júla potvrdila, že započítaním prostitúcie a šedej ekonomiky plus nákladov na vedu a výskum jej HDP stúpol o 10 miliárd eur. Toto zvýšenie dáva vláde väčší priestor na zmiernenie úsporných opatrení.
Ešte predtým sa o zahrnutie šedej ekonomiky pokúsili Taliani. Ohlásená zmena by mala Taliansko posunúť k vytúženému deficitu rozpočtu verejných financií vo výške 2,6 percenta HDP. K tomuto výsledku sa zaviazal taliansky premiér Matteo Renzi.
S prostitúciou a obchodom s drogami už v rámci čarovania s HDP počítajú Estónsko, Fínsko, Nórsko, Rakúsko, Slovinsko a Švédsko. Podľa denníka El País o tom uvažuje aj Španielsko - HDP krajiny by vďaka tomu mohlo vyskočiť o 2,7 až 4,5 percenta.
Problémy s výpočtom HDP sú obzvlášť akútne v subsaharskej Afrike kvôli štatistickým úradom, ktoré skresľujú kľúčové merania.
Ekonóma z kanadskej Simon Fraser University Mortena Jervena natoľko znepokojovali možné problémy v národnej štatistike Zambie, že štyri roky skúmal, ako africké krajiny získavajú dáta a na aké ťažkosti narážajú, keď tieto dáta pretavujú na odhady HDP.
Jeho kniha s názvom Poor Numbers: How We Are Misled by African Development Statistics and What to Do about It (Zlé čísla: Ako nás africká rozvojová štatistika uvádza do omylu a čo s tým treba robiť) argumentuje, že mnohé merania HDP, ktoré sme pokladali za presné, nimi nie sú ani zďaleka.
Ekonóm Morten Jerven Zdroj: sfu.ca
HDP je zavádzajúci aj v tom, že má v jednotlivých krajinách rozličnú štruktúru. Problém nastáva, ak sa štruktúra zmení z jedného dňa na druhý. Bolo to tak napríklad v roku 2010 v africkej Ghane.
HDP vzrástol za jediný deň o neuveriteľných 60 percent. Afričania neaktualizovali bázu HDP od roku 1993, tá preto nezohľadňovala aktuálnu štruktúru ekonomiky. Po rozšírení bázy (a zmenou v štatistickom vážení) vo výpočte o telekomunikačný biznis, ropný prieskum či zalesňovanie sa Ghana vymanila zo spoločnosti najchudobnejších afrických krajín.
V apríli tohto roku sa s výpočtom HDP pohrali aj v Nigérii. Zmenou bázy, na ktorej sa počíta HDP, sa veľkosť HDP dostal za minulý rok na takmer dvojnásobok pôvodného odhadu (konkrétne stúpol o 89 percent z 42,4 na 80,2 miliardy nigérijských nairí). Vďaka tomu tiež nigérijský štátny dlh v roku 2012 klesol na 11 percent HDP z pôvodne uvádzaných 19 percent a africká krajina dokonca vo veľkosti ekonomiky predbehla Juhoafrickú republiku.
Zatiaľ čo väčšina krajín prepočítava bázu HDP s ohľadom na zmeny v produkcii a spotrebe každých niekoľko rokov, Nigéria to urobila naposledy v roku 1990. Výrazne sa tak zmenil príspevok nových odvetví, akými sú internetový obchod, mobilná komunikácia a miestny filmový priemysel (tzv. Nollywood).
Ekonóm S. Fraser tvrdí, že mnoho afrických štátov má problémy s meraním relatívne veľkého segmentu hospodárenia pre vlastnú potrebu a nezaznamenáva mnoho ekonomických aktivít. Ako zohľadníte produkciu farmára, ktorý si vypestuje potraviny a sám ich skonzumuje?
Navyše, existuje niekoľko spôsobov, ako počítať HDP a tieto spôsoby môžu viesť k diametrálne odlišným výsledkom. Napríklad Libéria je z hľadiska HDP druhou, siedmou najchudobnejšiou alebo tiež dvadsiatoudruhou najchudobnejšou krajinou subsaharskej Afriky - podľa toho, ktorému výpočtu sa dáva prednosť.
A nelíši sa len relatívne poradie jednotlivých ekonomík. Niekedy jeden zdroj ukáže, že určitá ekonomika vzrástla o niekoľko percentuálnych bodov, zatiaľ čo podľa iného zdroja zaznamenala ekonomika toho istého štátu v rovnakom časovom období pokles.
Majstri v ohýbaní štatistiky
Na fakt, že HDP sa dá celkom dobre prispôsobovať, upozornila aj Diane Coyle, ktorá nedávno vydala útlu knihu GDP: A Brief But Affectionate History. Britská ekonómka sa HDP venuje dlhodobo, napísala o ňom už niekoľko kníh.
Kniha Diane Coyle GDP: A Brief but Affectionate History
V knihe upozornila na majstrov v tejto disciplíne – Grékov. „V Grécku je štatistika bojovým športom,“ povedal Andreas Georgiou, ktorý pracoval pre Medzinárodný menový fond dvadsať rokov. V roku 2010 ho MMF po dohode s Európskou komisiou poslal do Atén, kde nastúpil na post šéfa nezávislého štatistického úradu Elstat.
Ten mal grécke financie konečne upratať a pravdivo informovať verejnosť o gréckej ekonomike. Tak sa aj stalo, keď údaje o gréckom deficite zvýšil z 13,4 na 15,8 percenta HDP. Gréci ho obvinili, že odhalením skutočných čísel poškodil ekonomiku a v krajine prehĺbil krízu. Hrozilo mu doživotie.
Prvý príznak, že v Grécku nie je so štatistikou niečo v poriadku, nastal ešte v roku 2006, keď sa prakticky za noc HDP zvýšil o 25 percent. Bol to však len trik štatistického úradu, ktorý sa rozhodol, že do HDP zahrnie aj akýsi odhad šedej ekonomiky – od pašovania cigariet a alkoholu, prostitúcie až po pranie špinavých peňazí. Bol to ťah, ktorý mal umlčať Brusel, ktorý krajinu kritizoval za prekročenie deficitu nad tri percentá HDP. Teraz je tento trik v Európe v trende.
A. Georgiou však HDP ako indikátor obhajuje. Aj keď chápe technickú nedokonalosť vzorca, tvrdí, že je to jediný porovnateľný a akceptovateľný ukazovateľ. „Neexistuje žiaden iný model merania HDP. Je to umelý konštrukt … abstrakcia, ktorá spočíta všetko od klincov, zubných kefiek, traktorov, topánok, účesov, podnikového poradenstva, čistenia ulíc, výučby jogy, tanierov, kníh a miliónov všetkých ďalších služieb a produktov,“ píše vo svojej knihe, argumentujúc historickým hľadiskom.
Ako zmerať šťastie
V každom prípade, HDP prezentuje suchú štatistiku, ktorej výpočet je zložitý. Napríklad taký chlieb. Aby sa do HDP nedostal dvakrát, teda chlieb a potom aj jeho ingrediencie ako droždie a múka, výkon ekonomiky sa v prípade pomerne jednoduchých produktov počíta ako hodnota chleba mínus hodnota medziproduktov.
Ako sa však potom pracuje s pridanou hodnotou v prípade produktov, ako sú smartfóny či automobily? Niet divu, že OSN má na výpočet HDP 700-stranovú príručku.
Aj preto sa už dlhé roky vedie spor o to, či by sa nemali akceptovať aj všeobecne akceptované indikátory šťastia alebo spokojnosti.
Najznámejší z nich je Human Development Index, ktorý okrem ekonomickej prosperity meria a porovnáva aj mieru vzdelania a očakávanú dĺžku života. Kým na prvom mieste je Nórsko, nasleduje ho Austrália a USA, Slovensko je na 35. mieste.
Pomerne odlišnú kategóriu predstavujú rôzne prieskumy pocitov šťastia a spokojnosti, založené na individuálnych subjektívnych pocitoch. Podľa posledného výskumu IPSOS má najväčší podiel „naozaj šťastných“ ľudí Indonézia, USA nasleduje až za Juhoafrickou republikou a v EÚ vedie Švédsko a Rakúsko (Slovensko nebolo skúmané, Maďarsko skončilo predposledné).
Vlani médiami prebehla štúdia nazvaná Správa o šťastí vo svete, ktorú pre OSN vypracovala Columbijská univerzita v New Yorku. Zo 156 krajín skončilo Slovensko na 46. mieste. Ľudia mali na stupnici od 1 do 10 hodnotiť, ako sú práve šťastní, a tiež, ako sú spokojní so svojím životom.
Problémom takýchto a iných indexov o životnom prostredí, príjmových nerovnostiach a podobne je fakt, že miešajú dokopy rôzne veci a často sú skôr odraz hodnotovej orientácie ich autorov, tvrdí D. Coyle.
Viac než prosperita?
Prieskumy vychádzajú z premisy, že čím je spoločnosť bohatšia, tým je šťastnejšia. No nie je to v prípade každej krajiny a každú prosperitu sprevádzajú aj depresie, alkoholizmus alebo nespokojnosť. Prečo? Jedna možná odpoveď je v blogu Cyrila Knihožrúta, v ktorom upozornil na knihu The Soulful Science od D. Coyle spred pár rokov.
Podľa nej ľudia majú schopnosť adaptovať sa na vyššiu úroveň príjmov. Ak sa chcú cítiť ešte lepšie, potrebujú oveľa viac dodatočných peňazí. Zároveň však ľudia sú závistliví a keď vidia, na čom jazdí sused, chcú to mať.
Britská ekonómka preto upozorňuje na alternatívne indikátory, na základe ktorých by niektorí vedci najradšej zanevreli na ekonomických faktorov a šťastie. Zaujímali by ich aspekty života ako priateľstvo, sex a byť súčasťou komunity, ktorá niečomu verí. Naopak dlhé dochádzanie do práce, nezamestnanosť a duševné choroby robia ľudí nešťastnými. „To znamená, že nepotrebujeme na to pravidelný ročný index, ale stačí vláde povedať, aby znižovala nezamestnanosť a adekvátne financovala zdravotnícke služby,“ napísala pre portál aeon.co D. Coyle. Aké jednoduché...
HDP bude zrejme ešte dlho jediným formálne uznávaným indexom, ktorý odzrkadľuje stav ekonomiky. Verejný dopyt po „alternatívnych“ ekonomických ukazovateľoch však narastá a tlačí štatistikov aj akademikov k tomu, aby sa viac sústredili na ďalšie dáta a skúmanie toho, ako sa rast či pokles HDP premieta do životných podmienok rôznych častí spoločnosti.
