Sprísnenie protidrogovej politiky v USA mení mexickú drogovú scénu. V krajine, ktorá roky slúžila ako hlavná kokaínová tepna medzi Kolumbiou a USA, sa rýchlo začínajú množiť laboratóriá na výrobu metamfetamínu.
Podľa agentúry Reuters len v v prvom štvrťroku 2012 mexickí vojaci vypátrali 27 laboratórií na výrobu metamfetamínu, čo predstavuje najväčší počet záťahov proti výrobcom tejto drogy v histórii. Pri jednej akcii zadržali viac ako 15 ton drogy, ktorá by na trhu mohla mať cenu približne 1,2 miliardy dolárov. Drogové laboratóriá sa objavujú aj v regiónoch, ktorým sa drogové kartely v minulosti vyhýbali.
Vzrast produkcie je okrem iného spôsobený zmenou zákonov v USA. Metamfetamín je možné pomerne jednoducho vyrobiť v domácich podmienkach, ak má výrobca potrebné chemikálie. Tie sa dajú získať z bežne dostupných liekov proti nachladnutiu. Americký zákon z roku 2005 ale obmedzil dostupnosť týchto liekov, čo drasticky znížilo domácu výrobu v USA.
Zapĺňajú ponuku
Dieru v ponuke teraz skúšajú pokryť mexickí výrobcovia, čo potvrdzujú aj údaje o množstve zadržaného metamfetamínu na hranici medzi USA a Mexikom, ktoré sa medzi rokmi 2008 s 2011 viac ako zdvojnásobilo. „Sme obeťou vlastného úspechu. Počet domácich laboratórií sa úplne prepadol. Kam ale odišli? Do Mexika,“ povedal pre Reuters šéf colníkov v Arizone Matthew Allen. Nepokoje súvisiace s výrobou a pašovaním drog si od roku 2006 vyžiadali v Mexiku 50-tisíc životov.
Pre drogové kartely je metamfetamín spôsobom ako môžu rozšíriť výrobu do oblastí nevhodných na pestovanie marihuany, ktorá je tradične hlavným drogovým exportom Mexika. Nemusia sa tiež deliť o zisky s kolumbijskými skupinami, ako v prípade kokaínu.
Kolumbia chce skúsiť ekonomický tlak
Pre mexických dílerov drog je prechod na metamfetamín aj spôsob, ako si znížiť investičné riziko. Marže z kokaínu môžu ohroziť napríklad kroky kolumbijskej vlády. Parlament krajiny, ktorá je najväčším producentom koky na svete, minulú stredu schválil návrh zákona, ktorý legalizuje pestovanie rastlín využívaných na výrobu drog.
Ich produkcia a preprava by aj naďalej ostali nelegálne. Legalizáciou pestovania rastlín by sa mala rozšíriť ich výroba a následne aj klesnúť ich cena, čo by malo v konečnom dôsledku osekať zisky výrobcov drogy. Proti návrhu sa ale postavil minister spravodlivosti Juan Carlos Esguerra, ktorý podľa Colombia Reports vyhlásil, že boj s drogami sa nachádza v zlomovom bode a nie je vhodná doba na zmenu prístupu. Krajine sa v posledných rokoch podľa údajov OSN podarilo znížiť rozsah polí na ktorých sa koka pestuje.
Producenti kokaínu sa historicky dokázali so zmenou ceny vyrovnať. Podľa magazínu Slate klesla cena kokaínu v USA za posledné tri desaťročia približne o 80 percent. S nárastom popularity koncom sedemdesiatych rokov drogoví baróni výrazne zvýšili produkciu a rozšírili spôsoby pašovania. Ďalšie zníženie ceny prišlo, keď ustala vlna drogového násilia v USA, čo znížilo rizikovú prémiu miestnych dílerov. Podľa dostupných dát stál gram čistého kokaínu v USA v roku 2007 približne 140 dolárov, čo je oproti cene zo začiatku 80. rokov minulého storočia pokles o približne 80. percent.
Producenti koky ale nikdy nemuseli čeliť legálnej konkurencii. Problémom tiež môže byť dlhodobý trend poklesu spotreby kokaínu v USA. Zatiaľ čo v roku 1988 sa v USA podľa odhadov OSN spotrebovalo približne 660 ton drogy, v roku 2009 spotreba klesla na 157 ton.
