Tento posun Nemcov ku skôr americkému či britskému prístupu k nehnuteľnostiam povzbudzuje politika lacných peňazí, ktorou sa Európska centrálna banka snaží podporiť ekonomiku a infláciu v eurozóne.

Za posun takisto zodpovedá rast nájmov, ktorý je viditeľný najmä vo veľkých nemeckých mestách. Ceny nájmu tlačí nahor prebytok dopytu nad ponukou, ku ktorému okrem iného prispieva aj príliv utečencov.

„Mám súkromný dôchodkový program, ale napriek svedomitému šetreniu to kvôli mimoriadne nízkym úrokovým sadzbám len sotva niečo vynáša,“ hovorí 38-ročný Sebastian. Svoj prvý byt si kúpil pred šiestimi rokmi, aby sa vyhol rastúcemu nájomnému. Teraz si plánuje kúpiť druhý byt, ktorý by mu mal slúžiť ako súkromný dôchodkový fond, píše agentúra Reuters.

Cenová bublina

Po páde Berlínskeho múra boli ceny nehnuteľností v tomto meste výrazne nižšie ako v Londýne alebo Paríži. V súčasnosti však hlavné mesto Nemecka už nepredstavuje lacné miesto na život. „Problémom teraz je, že je skutočne ťažké nájsť v Berlíne byt, ktorý nie je totálne predražený,“ hovorí Sebastian.

Údaje štatistického úradu Eurostat ukazujú, že v roku 2014 žilo vo vlastnom bývaní 52,5 percenta Nemcov. Tento podiel síce výrazne vzrástol z približne 42 percent, ktoré úrad zaznamenal v roku 2006, stále však zostáva hlboko pod priemerom celej EÚ, ktorý sa pohybuje okolo 70 percent.

Silný dopyt po bývaní podporuje nemecký stavebný sektor. Ten pomáha zaisťovať rast nemeckej ekonomiky v čase, keď sa exportéri, ktorí sú tradičným motorom hospodárskeho rastu v krajine, stretávajú so zhoršujúcimi sa podmienkami na niektorých popredných trhoch, napríklad v Číne.

Stúpajú však obavy, že minimálne v niektorých veľkých mestách sa na trhu s bývaním môže vytvoriť cenová bublina. Tá by jedného dňa mohla kvôli rastu úrokových sadzieb či nezamestnanosti spľasknúť, čo by poškodilo majiteľov nehnuteľností aj ich veriteľov a ohrozilo rast celej ekonomiky.

Tí, ktorí si to môžu dovoliť, kupujú

Nedostatok dostupného bývania okrem toho tlačí chudobnejšie rodiny k odchodu z veľkých miest. To v jednej z najbohatších európskych spoločností prehlbuje sociálne rozdiely a stupňuje napätie po tom, čo do krajiny len v minulom roku prišlo rekordných milión utečencov, píše Reuters.

Sebastian zatiaľ na raste cien na realitnom trhu zarába. Svoj berlínsky byt s rozlohou sto štvorcových metrov kúpil v roku 2010 za 120-tisíc eur, z toho 100-tisíc eur si požičal s úrokom 3,8 percenta. „Z dnešného pohľadu to bola lacná kúpa,“ uviedol. Ďalej dodal, že v súčasnosti by svoj byt pravdepodobne predal minimálne za dvojnásobok.

Rovnaký postup ako Sebastian zvolili aj viacerí ďalší Nemci. Porovnávanie cien na realitných portáloch sa pre mnohých z nich stalo koníčkom a nehnuteľnosti sú častou témou konverzácie. „Dopyt po bytoch pre vlastné bývanie v Berlíne je od roku 2010 na vzostupe,“ povedal agentúre Reuters realitný maklér Christian von Gottberg.

Dodal, že kupujúci sa mu sťažujú na opakované zvyšovanie nájmov. „Takže tí, ktorí si to môžu dovoliť, si volia vlastné bývanie,“ upozornil.

Profitujú developeri aj banky

„Boom“ na trhu s bývaním má priaznivý vplyv takisto na developerské spoločnosti. Cena akcií firmy Patrizia Immobilien, ktorá v súčasnosti stavia 4-tisíc nových bytov, sa napríklad za posledných 12 mesiacov zvýšila o približne 35 percent, napísala agentúra Reuters.

Asi najväčší prínos má však rozmach realitného trhu pre tisíce malých a stredných podnikov, ktoré dominujú v oblasti obytnej výstavby, a pre banky, ktoré poskytujú čím ďalej viac pôžičiek na bývanie. V minulom roku sa objem úverov určených na nehnuteľnosti podľa údajov nemeckej centrálnej banky zvýšil o 3,5 percenta na rekordných 1,23 bilióna eur. Ide o najprudší nárast za viac ako desaťročie.

Člen vedenia centrálnej banky Andreas Dombret preto varuje pred hrozbou prehriatia trhu a vyzýva komerčné banky, aby zachovávali doterajšie prísne kritéria pre poskytovanie pôžičiek.

Podľa niektorých sa na raste cien bývania sčasti podieľajú špekulácie, zatiaľ čo iní poukazujú na nedostatok obytných nehnuteľností v dôsledku slabej výstavby v rokoch 2001 až 2009, kedy boli finančné podmienky veľmi nepriaznivé.

Agentúra Reuters okrem toho poukazuje, že Nemci financujú takmer tretinu nákupov realít vlastnou hotovosťou. „Hovoriť o celoštátnej bubline na trhu s bývaním je určite prehnané,“ tvrdý šéf hypotekárnej spoločnosti Interhyp Michiel Goris.