Nie je dôvod, aby úradníci Správy štátnych hmotných rezerv SR utajovali celý projekt výroby chrípkových vakcín na Slovensku. Nemôže ohroziť ekonomiku ani naštrbiť obranyschopnosť krajiny. Zverejnenie môže priniesť nebezpečenstvo pre sám projekt – ak sa do prepočítavania pustia nezainteresovaní znalci farmaceutických výrobných technológií či firmy, ktoré vakcíny vyrábajú. Otázky, ktoré nekladú ministri, by mohli pribúdať. A odpovedať bude ťažké. Tak, aby sa zdôvodnili desiatky miliónov eur zo štátneho rozpočtu.
Farmaceutický biznis je zaujímavý pre privátne spoločnosti. Ak pre ne nie je atraktívne vyrábať niektoré produkty na Slovensku, bude zaujímavé sledovať, ako sa s tým vyrovnajú politickí manažéri. S efektívnosťou si hlavu nebudú musieť lámať. Po čase ich vymenia ďalší ľudia. Poteší sa len privátna spoločnosť, ktorá v podstate zadarmo získa linku a bude môcť na nej rozvíjať vlastný biznis.
Aj predchádzajúce vlády mali svoje „rekonštrukcie bratislavského hradu“. Dokázali poschvaľovať množstvo drahých nezmyslov, s ktorými si ich nástupcovia nevedeli dať rady. Súčasná vláda stojí bezradne nad projektom cyklotrónového centra, za ktoré treba platiť, no nikomu ho netreba. A nadchýna sa ďalším nezmyslom: výstavbou širokorozchodnej trate. Mečiarova vláda zas tvrdila, že potiahne niekedy štátnu Imunu do prvej ligy farmaceutických firiem. Zaručila sa za stavbu výrobne krvných derivátov. Milióny eur sa rozkotúľali po zvláštnych firmách, v Šarišských Michaľanoch nestojí nič.
A teraz je tu ďalší veľkolepý farmaceutický projekt. Ľudia, ktorí strážia štátne hmotné rezervy, nemajú záujem o efektívnosti nápadu presvedčiť verejnosť. Zrejme stačí politikov. Tí dokážu predať aj projekty, ktoré majú s efektivitou málo spoločné. Väčšinový volič v prípade protichrípkových vakcín určite pochopí argument, že v mene odvrátenia pandémie sa na peniaze pozerať netreba.
