M. Draghi poukázal na to, že v eurozóne sa ešte nedosiahli strednodobé inflačné ciele. Banka je však pripravená na všetky ďalšie opatrenia, aby dosiahla stabilnú úroveň inflačných cieľov.
Brexit nemusí byť hrozbou, ak bude riadený
Šéf ECB tiež uviedol, že situácia európskych bánk sa od finančnej krízy pred desaťročím ďalej zlepšila. Kvóta základného kapitálu v prvom štvrťroku sa však znížila zo 14,6 na 14,1 percenta. Podiel nedobytných úverov vo veľkých bankách klesol z minuloročných 5,9 na 4,8 percenta.
Problémom úverových ústavov zostáva ich nízka miera zisku. Vo vzťahu k vlastnému kapitálu klesla zo 7,1 na 6,6 percenta.
Najväčším rizikom pre stabilitu v eurozóne je podľa prezidenta ECB neriadený brexit. Kým v prípade zmluvne dohodnutého brexitu by bolo šokové riziko slabé, v opačnom prípade by sa mohol presadiť veľký faktor neistoty. Vyzval aj súkromné firmy, aby sa na túto situáciu pripravili.
Sulíkova kritika
Veľkým kritikom M. Draghiho je na Slovensku predseda SaS Richard Sulík, ktorý v roku 2017 predpovedal, že kvôli jeho politike kvantitatívneho uvoľňovania euro do roku 2025 krachne. „Niekde som čítal, že ak centrálna banka vykúpi verejný dlh vo výške viac ako jednej tretiny HDP, tak do piatich rokov mena tejto krajiny zanikne. Zanikne, lebo tým papierikom menom peniaze už nik nebude veriť,“ napísal.
„Celkom si v praxi neviem prestaviť, že ako by sa to malo udiať. Začnú ľudia kvôli tomu, že niekto v televízii vyhlási, že ECB nakúpila tretinu štátnych dlhopisov húfne meniť eurá za švajčiarske franky, alebo bitcoiny? Zrejme nie,“ spochybnil ho následne analytik X-Trade Brokers Kamil Boros.
„Ostatne, už tu boli tézy, že po nákupoch štátnych dlhopisov skolabuje dolár, alebo že po zavedení záporných sadzieb v eurozóne skolabuje euro. A čuduj sa svete, Američania stále platia dolárom a Európania eurom,“ vysvetlil.
