Poplatky sa majú okrem iného odvíjať od vyprodukovaných emisií CO2 pri výrobe týchto produktov. Ide o prvý zákon takéhoto typu na svete. V súčasnosti sa čaká na jeho konečné schválenie zo strany krajín Európskej únie, ktoré by malo prísť v priebehu niekoľkých týždňov.
Cieľom tejto dane je vyvinúť tlak na krajiny mimo hraníc EÚ, aby spoplatnili cenu za emisie CO2, a zároveň aby sa zabránilo výhodám pre priemyselné odvetvia EÚ, ktoré sa presúvajú do regiónov so slabšími environmentálnymi zákonmi.
Denník Wall Street Journal podotkol, že „daň zvýhodňuje krajiny, ktoré zaviedli cenu uhlíka, a umožňuje dovozcom tovaru z týchto krajín odpočítať platby za emisie v zahraničí od sumy dlžnej na hraniciach EÚ“.
Ak vezmeme do úvahy celkový počet obyvateľov, Čína vypúšťa 2-krát viac oxidu uhličitého na obyvateľa ako je svetový priemer, EÚ 1,5-krát viac a Spojené štáty až o 3-krát viac, pripomína portál Statista. Tieto údaje však nezohľadňujú emisie spojené s dovážaným tovarom a službami. Veľká časť emisií (a uhlíkovej stopy) sa uvoľňuje práve vo výrobných krajinách, ktoré sú stále v značnej miere závislé od fosílnych palív.
V prípade, že vezmeme na zreteľ vplyv výrobkov, ktoré sa používajú lokálne, no vyrábajú sa v zahraničí, ročná uhlíková stopa na obyvateľa v EÚ je vyššia (11 ton CO2) ako v Číne (8 ton CO2). V Spojených štátoch sa toto číslo dokonca vyšplhalo na 21 ton CO2.
You will find more infographics at Statista
