Dôvody, prečo by mali ísť mladí k eurovoľbám

Referendum po fiasku s brexitom už nesľubuje, no spolu s ďalšími rovnako naladenými stranami chce zmeniť úniu zvnútra. V Bratislave pred niekoľkými dňami povedala, že Európa odopiera národom vlastnú existenciu. Ľudia to podľa nej odmietajú, nechcú byť otrokmi v globalizácii.

Návšteva francúzskej političky na pozvanie šéfa strany Sme rodina Borisa Kollára bola len chuťovkou toho, čo budeme už o pár dní sledovať. Eurovoľby ukážu, či bude pokračovať revolúcia proti EÚ a koľko mandátov uchopia nacionalisti, ktorí hovoria o tom, ako únia pretláča homosexuálov, zánik tradičnej rodiny, zakazuje obľúbené žiarovky a núti krajiny prijímať migrantov.

Predchádzajúce eurovoľby v roku 2014 zaujímali len 13 percent slovenských voličov. Je to historicky najnižšia nameraná účasť v celej Európskej únii. Najhoršia bola účasť voličov medzi 18 až 24 rokov. K urnám z nich prišlo len šesť percent. Tento rok účasť nemusí byť o nič vyššia. Pritom výhody EÚ využívajú práve najviac mladí ľudia, ktorí v nej cestujú, študujú a pracujú.

Paradoxne, aj nedávne simulované voľby na stredných školách naznačujú, že mladých ľudí priťahujú extrémne alebo euroskeptické strany ako ĽSNS Mariana Kotlebu a prekvapením je strana Priama demokracia na čele s Ibrahimom Maigom.

Demokratické sily sú zatiaľ silné

Väčšina strán a kandidátov tradične propaguje sľuby, ktoré sú nesplniteľné, a ide skôr o všeobecné frázy v štýle „Budeme obhajovať národné záujmy“. Je to fráza, ktorej obsah je už vopred odsúdený na neúspech.

Bežná prax je, že europoslanec môže nanajvýš