Dôvera v ekonomiku eurozóny sa v septembri 2024 mierne znížila. V celej Európskej únii nálada tento mesiac stagnovala. Vyplýva to z výsledkov prieskumu Európskej komisie.

Zníženie ekonomického indexu

Podľa najnovších údajov sa index ekonomického sentimentu (ESI), ktorý je kľúčovým ukazovateľom ďalšieho vývoja v regióne, v prípade eurozóny v septembri znížil na 96,2 bodu z augustových 96,5 bodu. Tento výsledok mierne zaostal za prognózami analytikov, ktorí očakávali stagnáciu indexu na úrovni 96,5 bodu. Augustová hodnota indexu bola pritom najvyššia za viac ako rok.

Prieskum odhalil, že v eurozóne sa zvýšil pesimizmus v priemysle (na -10,9 z -9,9 bodu v auguste) a v maloobchode (na -8,5 z -7,9 bodu), ale zlepšila sa nálada v službách (na 6,7 zo 6,4 bodu) aj dôvera spotrebiteľov (-12,9 z -13,4 bodu) a stavbárov (-5,8 z -6,3 bodu).

V prípade najväčších ekonomík eurozóny sa ESI znížil vo Francúzsku (o 1,4 na 97,2 bodu) a v Nemecku (o 1,2 na 89,3 bodu) a vzrástol v Španielsku (o 1,9 na 107,3 bodu) a Taliansku (o 1,2 na 105,7 bodu).

Stagnujúce očakávania

Indikátor očakávaní v oblasti zamestnanosti (EEI) v eurozóne sa v septembri takmer nezmenil, keďže stúpol len na 99,5 z 99,4 bodu. Mierne sa zvýšil indikátor ekonomickej neistoty na 17,8 zo 17,5 bodu. Neistota manažérov ohľadom ich budúcej podnikateľskej situácie sa prakticky nezmenila v priemysle, službách a stavebníctve, zatiaľ čo v maloobchode sa zvýšila. Neistota spotrebiteľov ohľadom ich budúcej finančnej situácie sa v septembri prudko zvýšila.

V celej EÚ v septembri medzimesačne vzrástla dôvera spotrebiteľov (o 0,5 bodu na -11,7 bodu), v službách (na 6,6 zo 6,4 bodu) a v stavebníctve (na 7,8 z -8,2 bodu), zatiaľ čo sentiment klesol v priemysle (na -10,6 z -9,8 bodu) a v maloobchode (na -6,5 z -6,4 bodu).

Ukazovateľ očakávaní zamestnanosti v EÚ vzrástol o 0,3 bodu na 100 bodov, čo je jeho dlhodobý priemer.

Ďalšie dôležité správy

KK49 Berlín - Na archívnej snímke z 12. júla 2019 Isabel Schnabelová v Berlíne. Európska centrálna banka (ECB) musí zmeniť nastavenie svojej menovej politiky, myslí si členka Výkonnej rady ECB Isabel Schnabelová. Dôvodom je vysoká inflácia v eurozóne. FOTO TASR/DPA
ARCHIV - 12.07.2019, Berlin: Isabel Schnabel, damals Professorin für Finanzmarktökonomie an der Rheinischen Friedrich-Wilhelms-Universität Bonn, lächelt bei der Vorstellung eines Sondergutachten zur CO2-Bepreisung. (zu dpa
Neprehliadnite

Eurozóna ekonomicky stanguje a trh práce slabne, poukázala členka rady ECB Schnabelová