Návrh na vaše vymenovanie do funkcie priniesol na vládu šéf KDH Ján Figeľ, ale považovaný ste za človeka Mostu-Híd. Kto vás teda nominoval?

Nie som straník, ale určite mám bližšie k strane Most-Híd.

Ste teda nominantom Mostu?

Nerád používam tento výraz, ale určite mám bližšie k Mostu ako ku KDH.

Navrhlo vás vedenie Mostu alebo kto?

Bol som kontaktovaný ľuďmi, ktorí majú takéto veci na starosti. Spýtali sa ma, či si to viem predstaviť. Povedal som, áno. A poviem úprimne, od tejto fázy to išlo už úplne mimo mňa.

Aké ste mali predtým skúsenosti so súťažným právom?

Pôsobil som na opačnom brehu. Bol som na rôznych funkciách v Transpetrole a Transpetrol bol prirodzeným monopolom. Takže my sme otázky súťažného práva vyhodnocovali skôr z tej pozície, že my sme monopol, čo môžeme a čo nemôžeme. Teraz som aj v tej pozícii, že monopoly dozorujeme.

Špecializovali ste sa na súťažné právo?

Zodpovedal som za právny odbor, pod ktorý spadalo aj súťažné právo. Vždy je otázka ceny a tá musela prejsť aj optikou súťažného práva, či je spravodlivá. Pri rokovaniach bola neraz toto otázka.

Mali ste skúsenosti aj s kartelmi?

V oblasti kartelov som nebol aktívny. Nebol dôvod.

Hovorili ste, že vás oslovili ľudia, ktorí majú takéto veci na starosti. S Mostom sa často spájajú podnikatelia Oszkár Világi a Štefan Czucz. Oslovili vás ich ľudia?

To by som takto priamo nekomentoval. To nie je o tom, že príde za vami nejaký človek. Nechcel by som sa púšťať do tejto debaty.

Bol to Štefan Czucz?

Štefana Czucza poznám. Päť rokov bol mojím priamym nadriadeným, takže možno aj on bol pri tom, ale nestaval by som to do roviny, že sa to nejako riešilo a vybavovalo.

Hovorí sa, že Štefan Czucz má vplyv na PMÚ. Je to pravda?

Nie.

Aké máte vzťahy?

Poznáme sa, ale nestretávame sa na nejakej pravidelnej báze.

Koľkokrát ste ho videli tento rok?

Raz-dva. Ale neriešime spolu hospodársku súťaž.

Podľa mojich informácií mal Š. Czucz vplyv na nomináciu Borisa Gregora do funkcie podpredsedu PMÚ. Je to pravda?

Nie.

Prečo ste sa rozhodli pre Borisa Gregora? Nie je známe, že by bol expert na súťažné právo.

Máte dve možnosti. Buď máte človeka z úradu, ktorý sa tomu venuje alebo máte advokátov, ktorí to robia pre svojich klientov. V roku 2012 sa mi podarilo presvedčiť Radoslava Tótha, aby zmrazil svoju advokátsku činnosť, v rámci ktorej sa venoval súťažnému právu, a aby prišiel na úrad. Moja aj jeho predstava bola, že to potiahneme celý čas. Jednoducho, začiatkom roka prišiel s tým, že má také možnosti v súkromnom sektore, že preňho nemalo logiku, aby tu zostal. Tak sme sa dohodli, že odíde. Po Slovensku nechodí veľa ľudí, ktorí sa venujú súťažnému právu, a ktorí by za tie platové podmienky, ktoré vieme ponúknuť, s takou zodpovednosťou, sem prišli pracovať. A tiež, keď som oslovoval ľudí v marci, dával som im istotu polročného angažmánu. Lebo nikto nevie, či tu budem aj v novembri a predseda menuje aj odvoláva podpredsedu. Hľadal som človeka, ktorý je manažérsky schopný, lebo minimálne 50 percent tejto činnosti je riadenie ľudí. Tiež som hľadal niekoho, kto aj keď nerobil so súťažným právom, pôsobil aspoň v regulovanom odvetví. Toto podľa mňa Boris Gregor spĺňa. Má manažérske skúsenosti a pracoval v BVS, ktorá je regulovaným subjektom.

Oslovili ste aj iných ľudí?

Nechcel som loviť medzi advokátmi. Aj verejnosti prekáža, keď je to príliš právnicky orientované.

Takže ste išli len za ním?

Nielen za ním, ale uňho to bolo najvážnejšie.

Podpredseda má rozsiahle právomoci. Je podľa vás jeho odbornosť adekvátna jeho širokým právomociam?

Je.

Napriek tomu, že ste vraveli, že sa nevenoval súťažnému právu?

Má tú skúsenosť z podnikania a súťažné právo nie je taká obsiahle, že by ste to po krátkej nábehovej fáze neboli schopní dobehnúť. Každý zamestnanec, ktorý prichádza na túto inštitúciu, nemá so súťažným právom prax. Nemáme tu inštitúciu, ktorá by bola zameniteľná s našou. V lepšom prípade podobnú.

Boris Gregor bol nominantom Mostu v BVS. Je aj nominantom Mostu na PMÚ?

Nie. Poviem to takto: v akých kruhoch sa hýbem, takých ľudí poznám. Oslovil som ho a som rád, že tú ponuku prijal.

V Rade PMÚ sedí Martin Suchánek, ktorý pôsobil v Transpetrole, takisto ako vy, a pôsobil aj v skupine BVS, podobne, ako Boris Gregor. Ako tieto fakty súvisia?

Pri Martinovi Suchánkovi je BVS zhoda náhod. Martina Suchánka poznám z prostredia Transpetrolu. U mňa zavážilo, že pôsobil dlhé roky vo finančnom sektore. Je najmä ekonóm a finančník a to je aj jeho prínos v Rade.

Keď vyberáte členov rady, radíte sa s niekým?

S celým úradom. Hlavne vedúcich zamestnancov na poradách sa často pýtam: Poznáte niekoho, kto spĺňa takéto štandardy, a je ochotný do toho ísť za tie peniaze, ktoré sú veľmi slabé? Na členov rady navrhujem na každého člena rady troch kandidátov a je na vláde, ktorého si vyberie.

Ktorí členovia rady sú ešte vaša voľba?

Nechcel by som ich takto kategorizovať.

Prečo nemôžete povedať, koho ste do rady vybrali vy?

Môžem povedať, že z minulosti poznám Zoru Mistríkovú a Petra Malíka.

Vy ste politickým nominantom a vyberáte si podpredsedu aj členov rady. Môže byť takýto úrad nezávislý?

Môže. Je to o tých osobách. Nezávislosť je garantovaná aj spôsobom voľby. Napríklad predsedu navrhuje vláda, ale menuje ho prezident. Ešte pred rokom 2001 bol predseda menovaný len vládou. Myslím si, že spĺňame dobrý štandard toho, čo máme v Európskej únii.

Členom rady je aj Kajetán Kičura. Pod jeho vedením Správa štátnych hmotných rezerv robila nevýhodné obchody s komoditami. Okrem toho nakúpil v roku 2012 - 2013 spomedzi všetkých verejných inštitúcií najdrahšie auto, navyše v súťaži, ktorá mala len jedného uchádzača. Nepovažujete tieto dve skutočnosti za problematické v kontexte Kičurovho členstva v Rade PMÚ?

Neprislúcha mi vyjadrovať sa k štátnym hmotným rezervám. Pre mňa bolo dôležité to, že bol dlhoročným predsedom súdu v Čadci. Úrad má dlhodobý problém so súdnym prieskumom našich rozhodnutí. Pozná sudcovskú obec a rozmýšľanie sudcov. Ak dokáže vniesť tento pohľad, možno nás v dobrom skoriguje, vnesie sudcovský pohľad do našich rozhodnutí.

V minulosti bol nominantom Smeru. Nebolo tomu tak aj teraz?

Nie, ale možno preto si ho vláda osvojila.

V rade je aj ďalší človek blízky Smeru - Mojmír Mamojka, mladší. Aké je pozadie jeho nominácie?

Je to človek z akademickej obce a venuje sa týmto veciam.

Čo ste si stanovili za hlavné ciele, keď ste prišli do úradu?

Cieľom bolo, aby z tohto úradu vznikla jedna moderná inštitúcia s aktívnym prístupom. V čase, keď som nastupoval, tu bolo málo prípadov. Odbor kartelov riešil jeden prípad. Čo znamenalo buď to, že na Slovensku nie sú kartely, alebo to úrad nerobil správne. Takže chcel som naozaj naštartovať činnosť úradu. Tou druhou vecou bolo zlepšiť vzťahy so súdmi. Nie aby sme chodili so sudcami na spoločné večere. Ale aby súdy rešpektovali naše rozhodnutia a keď ich aj nebudú rešpektovať, aby boli tie rozhodnutia zmysluplné a aby sa nimi dalo riadiť ako judikátmi, ktoré budú prispievať k súťažnej kultúre.

Splnili ste tieto ciele?

Myslím si, že za nás hovoria naše rozhodnutia. Ich počet, aj vo veľkých veciach, narástol. So súdmi sa nám začalo dariť. Aj naše komplikované rozhodnutia prešli súdnym prieskumom. Ale v oblasti inšpekcií a preskúmavania zákonnosti inšpekcií máme inú optiku ako súd.

Spomínali ste úspechy odboru kartelov. Prečo došlo k odchodu šéfa úradu Petra Demčáka a ďalších ľudí?

K dnešnému dňu neodišiel nikto.

Ani Peter Demčák?

Bývalý riaditeľ odboru je ešte zamestnanec úradu. Končí ku koncu mesiaca. Je to po vzájomnej dohode a rozišli sme sa v dobrom. Potom sú tam ešte dvaja casehandleri. U jednej kolegyne skončila dočasná služba, pri ktorej ste povinný spraviť konkurz. Kolegyňa sa neprihlásila. Povedala mi, že od 1. októbra nastupuje do iného zamestnania. Jeden kolega, špičkový casehandler odchádza do súkromného sektora.

Toto všetko vyznieva, ako keby na odbore nebol žiadny problém.

Príchody a odchody sú prirodzeným javom. Žiaľ, odchádzajú väčšinou mladí ľudia. Nie sme dlhodobo schopní ich udržať. Pracujeme s takými podmienkami, ktoré vieme ponúknuť.

Ako by ste potom vysvetlili petíciu, ktorú spísali štyria pracovníci odboru kartelov na podporu Petra Demčáka?

Rozprával som sa s nimi o tom. Vysvetlili sme si veci, boli tam vnímané skutočnosti, ale skúste sa o tom porozprávať s Petrom Demčákom.

Podľa tej petície aj podľa mojich informácií bolo dôvodom odchodov niečo iné.

Ja som bol jednoznačne za to, aby ostali. Rozhodli sa inak. Nedošlo k výpovediam, k disciplinárnym konaniam, k odoberaniu a prideľovaniu prípadov. Možno oni vnímali nejaký diskomfort v rámci pracovných vecí a potom sa rozhodli odísť, to je otázka interpretácie. Ale bol by som rád, aby sa nepodsúvalo niečo, čo tam nebolo.

Podľa mojich informácií to bolo tak, že ste odboru kartelov zastavili inšpekciu s nejakým zdôvodnením a nasledovalo disciplinárne konanie voči šéfovi úradu.

Boli návrhy, ale disciplinárne konanie nie je vedené.

Bol to teda návrh na vedenie disciplinárneho konania?

Boli tam výhrady, ktoré sa nejakým spôsobom vysvetlili. To je bežné. Nadriadený má svojich podriadených aj kontrolovať, a keď má pocit, že pochybili, tak na to upozorňuje. Ale k disciplinárnemu konaniu nedošlo. Nechcem, aby sa tu nafukovalo niečo, čo sa nestalo. Mrzí ma aj to, že mi tu hovoríte o veciach, o ktorých úrad nikdy neinformoval. Náš úrad má povinnosť mlčanlivosti. K živým veciam, kde prebiehajú šetrenia, sa nebudem vyjadrovať.

Hovorili ste, že nedošlo k disciplinárnemu konaniu, ale došlo k odchodu Petra Demčáka, čo podľa mojich informácií súvisí so zastavenou inšpekciou.

Nesúvisí. Nie je to pravda. Aj s Petrom máme jasnú dohodu. A myslím si, že je spokojný. Podpísali sme dohodu a rozišli sme sa v dobrom.

Podľa mojich informácií sa vzťahy podpredsedu a šéfa odboru kartelov zhoršili po príchode Borisa Gregora.

Nebudem komentovať, či si sadli alebo nesadli ľudsky. Pre mňa bolo rozhodujúce to, že činnosť odboru išla ďalej.

Budete opätovne kandidovať?

Viem si to predstaviť.

Je konsenzus medzi vládnymi stranami, že budete opäť predsedom?

Neviem sa k tomu vyjadriť.